Najnovšie číslo časopisu Naša Žilinská diecéza prináša aj informácie o udalostiach, ktoré sa stali na židovských cintorínoch v Námestove a Rajci v decembri minulého roka. Článok Vám predkladáme v plnom znení:
Pováľané náhrobky na židovských cintorínoch
Pavel Frankl: Je to hlavne morálna škoda
Text Gabriela Kvasnicová, foto autorka a archív P. Frankla
Na konci minulého roka zistili dobrovoľníci, ktorí sa starajú o židovské cintoríny, poškodenie 59 náhrobných kameňov na židovskom cintoríne v Námestove a o niekoľko dní našli podobne poškodený cintorín i v Rajci. Tu je pováľaných dvadsať náhrobných kameňov, dva sú zlomené.
Podľa zistení polície v Rajci za pováľanými náhrobnými kameňmi je skupinka detí vo veku od 9 do 12 rokov. V Námestove je podľa slov Karola Kurtulíka predsedu Občianskeho združenia Pamätaj, táto možnosť málo pravdepodobná. „Nemyslím, že by to deti dokázali. Pomníky vážia často stovky kíl. Náhrobky sme odborne opravili, kamene zafixovali – prevŕtali, vystužili a prilepili.“
Iná situácia je v Rajci, kde je cintorín umiestnený vo svahu a niektoré nahnuté náhrobky nie je ťažké zvaliť. Predseda žilinskej Židovskej náboženskej obce (ŽNO) Pavel Frankl: „Nemám dôvod spochybňovať závery vyšetrovania polície. Ja len dúfam, že sa rodičia týchto detí prihlásia a pomôžu pri obnove zvalených pomníkov. Dôležitá je teraz dobrá vôľa. Hmotná škoda je jedna vec, ale v tomto prípade je tá morálna oveľa väčšia.“ Majetkovú škodu, ktorá vznikla poškodením náhrobkov, odhadujú na päťtisíc eur. „Cintorín je pietne miesto a chcel by som, aby si toto tie deti uvedomili. Mali by byť preto pri jeho oprave a pomôcť pri drobných prácach. Finančné odškodnenie či prípadnú súdnu žalobu pokladám za krajné riešenie. Nám ide v prvom rade o to, aby sa dal cintorín čím skôr do poriadku.“
Na židovskom cintoríne v Rajci je približne 400 náhrobkov, o ktoré sa stará trinásť nežidovských dobrovoľníkov. Židovská komunita v mesta žila už koncom 17. storočia, a teda je najstaršou v žilinskom regióne. Najstaršie náhrobné kamene sú vyrobené z pieskovca, novšie hlavne zo žuly či mramoru. Najviac z nich pochádza z konca 19. a začiatku 20. storočia.
Ľútosť nad týmito činmi vyjadril aj arcibiskup Stanislav Zvolenský, metropolita Bratislavskej arcidiecézy a predseda Konferencie biskupov Slovenska: „…je zahanbujúce, ak niekto v našej krajine prejavuje voči zosnulým neúctu, o to viac, ak je toto konanie motivované antisemitskými postojmi…, …také čosi nemá v kresťanstve nijaké miesto a nesmie ho mať ani v našej spoločnosti…“
Pavel Frankl doplnil, že v rámci Žilinského kraja evidujú 28 cintorínov. „Z nich niektoré sú v slušnom stave, niektoré v horšom a niektoré už vo veľmi zlom. Jediný funkčný cintorín, na ktorom sa dodnes pochováva, je žilinský. Ten je i v najlepšom stave. Má svojho správcu, bezpečnostný systém, funkčný plot i strážnych psov. Cintorín je podľa starej tradície naše najposvätnejšie miesto a hrobové miesto je u nás navždy.“
Židovská komunita eviduje v rámci Slovenska dvetisíc členov. „Približne toľko isto je i neregistrovaných, ktorí sa z rôznych dôvodov ku komunite nehlásia,“ dopĺňa P. Frankl. Na území Slovenska však žilo pred vojnou 135 tisíc Židov a vtedy tu bolo asi 750 cintorínov. „…my sa dnes staráme len asi o 150 z nich. Mnohé nemajú vysporiadané vlastnícke vzťahy, viaceré sú majetkom obcí, štátu alebo súkromných osôb a niektoré sú ešte i nedohľadané. Dnes nie je v našich silách sa o všetky cintoríny starať.“ Viaceré židovské cintoríny opravujú dobrovoľníci, ktorí nie sú členovia židovskej komunity. „Je to neúcta a negatívny postoj i voči nim a ich práci,“ dopĺňa predseda žilinskej ŽNO. Tiež však zdôrazňuje, že dva poškodené cintoríny s určitosťou opravia.
Pavel Frankl spomína ako mu otec opätovne rozprával o bezproblémovom spolunažívaní pred vojnou Slovákov, Maďarov a Nemcov spoločne so Židmi v Žiline. „Nikto neposudzoval nikoho podľa náboženstva či podľa národnosti, len podľa toho, ako sa choval a či to bol slušný človek. A potom ktosi čosi vymyslel v Nemecku a postihlo to celú Európu. A nato treba dávať pozor aj dnes. V Žiline je nás asi štyridsať a ja pri mojich 71 rokoch som stredná generácia. Ale podľa „zaručených informácií na internete“ riadime prakticky všetko a sme za každým neúspechom. No ja každé ráno vidím v zrkadle iba jedného človeka a ten môže za veľkú väčšinu mojich neúspechov.“
