V prvých novembrových dňoch, keď spoločne navštevujeme cintoríny, častejšie myslíme na tých, ktorí nás predišli do večnosti, prehodnocujeme svoje životy a uvažujeme o podstate zmyslu života, sa členovia kresťanských cirkví v Rajci zišli, aby vyjadrili ľútosť nad činmi, ktoré boli spáchané v minulosti medzi katolíkmi a evanjelikmi, a zároveň vyjadrili túžbu stretávať sa a žiť v svornosti.
Po ekumenickej pobožnosti medzi kresťanmi sa následne stretli občania Rajca, predstavitelia mesta i predstavitelia kresťanských cirkví, aby vyjadrili spoločne pokánie predstaviteľom židovskej komunity za zločiny, ktoré boli spáchané na ich židovských spoluobčanoch počas druhej svetovej vojny. Tejto udalosti, ktorú pripravili kresťanské cirkvi v Rajci a o.z. SNE z Dolného Kubína, sa zúčastnil aj Pavel Frankl, predseda Židovskej náboženskej obce Žilina (ŽNO) a Viera Groznerová – rodáčka z Rajca.
V atmosfére piety a úcty bola v kultúrnom dome v Rajci za účasti asi 150 ľudí v krátkosti predstavená história rajeckej židovskej komunity, ako aj historické pozadie holokaustu. Hrôzu koncentračných táborov priblížilo čítanie spomienok na Osvienčim vtedy osemnásť ročnej obyvateľky Rajca Edity Mahrerovej, ako ich zachytila jej dcéra V. Groznerová v knihe Symetrie života.
Všetci si spoločne zaspomínali aj na čestného občana Rajca, židovského lekára Viliama Kleina, ktorý prežil útrapy koncentračného tábora, vrátil sa do Rajca, kde obetavo a čestne pracoval až do dôchodku.
Pani Groznerová, prečítala mená židovských Rajeckých obyvateľov, ktorí zažili hrôzy vojny. Ich osud bol rôzny – väčšina z nich počas vojny zahynula, niektorí prežili a osud niektorých ostal doposiaľ neznámy. Tým, ktorí zahynuli, bola násilne obratá ich dôstojnosť, majetok aj život. Tí, čo prežili, sa vrátili s podlomeným zdravím a hlbokou bolesťou v duši. Do Rajca sa po vojne vrátili len traja. Mená všetkých 54 deportovaných zazneli od čias vojny po prvýkrát a veríme, že raz sa dočkajú, aby mohli byť vytesané do tabule ako memento pre ďalšie generácie.
Sviečky na menore, sedemramennom svietniku, postupne zapálili: Marián Kaňuch, senior Turčianskeho seniorátu; Peter Hluzák, rajecký dekan; Jozef Havrila, evanielický farár; Rastislav Najdek, rajecký kaplán; p. Bohdan Jonek, za mesto Rajec a Pavel Frankl, predseda ŽNO Žilina.
Hoci bolo sychravé počasie a dážď, všetci zúčastnení sa spoločne presunuli na neďaleký židovský cintorín, aby si tam vypočuli z úst p. J. Groznera Kadiš – modlitbu sa zosnulých a podľa židovskej tradície položili na hroby symbolický kamienok.
Prítomní obyvatelia Rajca chceli okrem pokánia týmto stretnutím aj oficiálne deklarovať, že sú rozhodnutí nedopustiť, aby sa história opakovala, a že budú odhodlane stáť proti každej forme antisemitizmu, xenofóbie a rasizmu.
Elena Uhláriková
Rajec
11
