Židovský humor – Izrael

Židovský humor

 Izrael

 

V Tel Avive na lavičke
Rozprávajú sa dvaja ruskí Židia, čerství emigranti v Izraeli:
„Tak čo Dima, už si sa naučil hebrejsky?“
„Naučil, naučil, len si nemám s kým pokecať.“
Múmia
Archeológ pri vykopávkach v Negevskej púšti objavil múmiu, zriedkavý to objav na území Izraela. Hneď zavolal svojmu priateľovi v múzeu v Jeruzaleme, aby ho informoval o objave:
„Zdravím ťa Abe, predstav si, čo som našiel v púšti. Tritisíc rokov starú múmiu muža, ktorý zomrel na infarkt.“
„To je zaujímavé, pošli ju hneď do múzea na ďalšie skúmania.“

O týždeň vola Abe archeológovi a hovorí:
„Je to až neuveriteľné, ale mal si pravdu aj o veku, aj o príčine smrti. Ako si to poznal?“
„Úplne jednoducho. Múmia v ruke držala lístok, na ktorom bolo napísané – 10.000 šekelov na Goliáša.“
Náborové stredisko
Izraelská obranná armáda robila nábor na nových príslušníkov námornej pechoty medzi novoprisťahovalcami v Tel Avive. Súčasťou náboru bola aj séria otázok, ktoré musel nádejný námorník absolvovať. Moritz sa dostal až pred komisiu a odpovedal:
„Meno?“
„Moritz Goldstein“
„Vek?“
„Devätnásť rokov.“
„Chcete slúžiť pri námorníctve?“
„Áno.“
„Viete plávať.“
„Prečo, nemáme lode?“
Múr nárekov
Americký turista židovského pôvodu sa konečne dostal na vytúženú cestu do Izraela. Prišiel do Jeruzalema, zavolal si taxík a požiadal taxikára:
„Mohli by ste ma, prosím vás, zaviesť na to známe miesto v Jeruzaleme, kde chodia Židia, nariekajú a búchajú si hlavu o taký múr?“
„Samozrejme,“ povedal taxikár a zaviezol ho k daňovému úradu.
Vojenské cvičenie
Izraelská obranná armáda, ktorá chce byť vždy pripravená, uskutočnila veľké vojenské cvičenie. Rozdelila vojakov na červených a modrých a začala veľké manévre. Modrí uprostred Negevskej púšte natiahli laná a k ním pripevnili tabuľku:
„Akože rieka, cez ktorú je most akože vyhodený do vzduchu.“
Červení dorazili k lanám, chvíľku postávali, čosi písali, niečo si popriliepali na chrbty a pustili sa plaziť rovno cez laná. Generál modrých to nevydržal, zavolal generálovi červených a kričí do telefónu:
„Čo to vystrájate, neviete čítať, veď most je akože vyhodený do vzduchu.“
„Myslím, že ty nevieš čítať. Nevidíš, že moji chlapci majú na chrbtoch ceduľky s nápisom – akože plávame.“
Neznámy vojak
Moritz navštívil malý kibuc blízko izraelsko-sýrskych hraníc a akurát vystihol udalosť, keď odhaľovali pamätník neznámemu vojakovi. Keď spadlo plátno číta nápis na pomníku:
„Pamätník neznámemu vojakovi Dávidovi Silbersteinovi.“
„Ale veď ja som si myslel, že pamätník neznámemu vojakovi je vždy postavený vojakovi, ktorého nepoznáme,“ šušká vedľa stojacemu.
„Dávid Silberstein bol u nás veľmi známy právnik, ale ako vojaka ho nikto nepoznal.“