Prestretý stôl – kóšer
ŽIDOVSKÁ KUCHYŇA
Stravovanie podľa zásad kašrutu (pochádzajúce z hebrejského slova s koreňom Kaf-Šin-Reš – čistý, správny) je jedným zo základných znakov Židov, aj keď v súčasnosti už nie je jednoduché dodržiavať všetky zásady, najmä v podmienkach Slovenska. Kašrut je súbor židovských predpisov hovoriacich o tom, čo sa môže jesť a čo nie, čo s čím môžeme kombinovať a ako jedlo pripravovať. Zákony kašrutu sú rozpísane v Šulchan aruch (prestretý stôl), ktorý spísal a upravil rabín Yosef Karo v 16. storočí o.l.. Šulchan aruch je vlastne kodifikácia alebo písaný manuál židovských zákonov halachy. Skladá sa zo štyroch častí a predpisy kašrutu sú obsiahnuté v druhej z nich v Jore dea. Neexistuje nič také ako kóšer štýl varenia, jednoducho dodržiavaním kóšer predpisov môžeme spraviť aj čínske jedlo úplne kóšer, naopak ich nedodržiavaním môže byť aj šolet nevhodný na konzumáciu pre Židov.
Zásadnou kostrou celej koncepcie kašrutu je rozdelenie potravín na kóšer – čisté a trejf – nečisté. Netreba ďalej hovoriť, že nečisté sa nesmú za žiadnych okolností konzumovať, s výnimkou, ak ich konzumáciou zachránime život sebe alebo niekomu inému. V prípade, že by mal Žid umrieť od hladu, môže jesť aj bravčové mäso, ak mu to pomôže uchovať si život. Dodržiavanie predpisov kašrutu je viac menej náboženská záležitosť a jednoduchá odpoveď na otázku, prečo to Židia robia je: „Lebo to prikazuje Tóra.“ Naozaj sa nedá hovoriť, že kašrut predpisuje len zdravý spôsob stravovania, aj keď na druhej strane aj diabetologické výskumy potvrdili, že konzumácia kombinácie mliečnych výrobkov a mäsa nie je pre organizmus vhodná. Sú však recepty, ktoré sú ďaleko od súčasných trendov zdravého stravovanie (nie je nič lepšie ako dobre upečené husacie stehno so šoletom na husacej masti, vlastne strukoviny sú tiež zdravé).
Medzi nečisté potraviny patrí napríklad bravčové mäso. V podstate sa môže konzumovať mäso iba z párnokopytných prežúvavcov, ako je napríklad krava, ovca, koza, ale nie z koňa, osla, ťavy a pod., ďalej hydina a niektoré vtáky, nikdy nie dravce. Čo sa týka rýb a morských živočíchov, kóšer sú len ryby, ktoré majú šupiny a plutvy, takže krevety, kraby, žralok atď. sú trejf.
Kóšer potraviny môžeme rozdeliť na mäsové, mliečne (živočíšne) a neutrálne (parve), ktorými sú zelenina, ovocie, ale napríklad aj ryby (niektoré komunity odporúčajú ryby nekombinovať s mliekom). Aj keď sme si už vybrali, čo budeme jesť a všetko je z kóšer živočíchov a potravín, stále je potrebné dodržiavať určité zásady, aby kóšer ostali aj pri konzumácii. Hlavnými zásadami sú :
| Mäso niektorých zvierat sa nesmie konzumovať, čo sa vzťahuje aj na vnútornosti, vajíčka, mlieko, ikry atď. zakázaných živočíchov. |
| Zvieratá, ktorých mäso je dovolené konzumovať (týka sa to len vtákov a cicavcov), musia byť zabité podľa židovského zákona, špeciálnym spôsobom. |
| Všetka krv musí byť z mäsa pred konzumáciou odstránená tak dobre, ako sa to len dá. |
| Niektoré časti, aj kóšer zvierat, konzumované nemôžu byť (napr. hovädzie zadné) |
| Ovocie a zelenina nemajú žiadne obmedzenie, ale musia byť poriadne očistené a všetok hmyz musí byť odstránený. |
| Mäso vtákov a cicavcov nesmie byť konzumované s mliečnymi produktmi. Ryby, vajíčka, ovocie, zelenina a obilniny môžu byť kombinované aj s mliečnymi produktmi, aj s mäsom (v prípade rýb sú aj iné názory). |
| Kuchynské náradie, ktoré prišlo do styku s mäsom, nemôže byť používané na mliečne pokrmy a naopak. Náradie, ktoré prišlo do styku s nekóšer potravinami, nesmie byť použité na kóšer potraviny. Platí to o pokrmoch v teplom stave. |
| Hroznové produkty (víno, hroznové šťavy atď.), pripravované alebo spracovávané nežidmi, nemôžu Židia konzumovať. |
| Niektoré komunity majú ešte svoje doplňujúce pravidlá, tie sa však nepovažujú za všeobecne platné. |
Kóšer pravidlá sú veľmi prísne a v dnešnom spoločenskom postavení Židov na Slovensku je takmer nemožné ich úplne dodržiavať, keďže dostupnosť kóšer potravín je veľmi obmedzená. V konečnom dôsledku, aj v USA, kde je úplne iná situácia v židovských komunitách a kóšer potraviny sú bežne dostupné, len 17% Židov dodržuje dôsledne predpisy kašrutu.
V židovskej tradícii má jedlo všeobecne veľký význam a takmer v každom jedle sa dá nájsť aj skrytý význam a tradičná hodnota. Podľa niektorých tradícií sa napríklad ryba je na šabat preto, lebo nemá nikdy zavreté oči a my chceme, aby na nás bolo dohliadané Hospodinom bez prestávky aj v nasledujúcom týždni. Tak isto sú určité jedlá spájané s niektorými sviatkami, napr. maces s Pesachom, okrúhla chala a granátové jablko s Roš ha-šana, etrog so Sukotom, hamentaschen s Purimom atď.
Aktualizovaný zoznam kóšer potravín pre Českú republiku a môžme povedať aj Slovensko pre rok 2009-5769. Podrobné informácie získate cez odkazy alebo kliknite na :
