Françoise Frenkel: Kníhkupkyňa z Berlína
V roku 1921 si poľská prisťahovalkyňa Françoise Frenkel otvorila svoje prvé kníhkupectvo v Berlíne. Miluje knihy, francúzsku literatúru a kultúru. Jej obchod navštevujú autori, štátnici, čitateľky a možno medzi jej police a stolíky s klasikou a novými románmi zablúdil aj Vladimir Nabokov.
Françoise sa splnil sen, ktorý mohla snívať takmer dve desaťročia. Potom sa náhle skončil, keď polícia začala zabavovať a rozbíjať židovský majetok počas Krištáľovej noci.
Françoise uteká do Francúzska pár týždňov pred vypuknutím vojny. V Paríži sa z rozhlasu a novín dozvedá o hrôzach, ktoré sa začali diať. Krátko predtým, ako na mesto spadnú prvé bomby, utečie do Avignonu, potom do Nice. Má strach, že sa so svojou rodinou už nikdy neuvidí. Nice je plné utečencov, utečeniek a utrpenia; stratených detí, násilne rozbitých rodín. Vydesená Françoise sa musí ukryť. Prežíva len vďaka láskavosti cudzích ľudí, ktorí pre ňu riskujú vlastný život.
Kníhkupkyňa z Berlína je podobne ako Denník Anny Frankovej záznamom doby, každodenného života počas druhej svetovej vojny a je príbehom o ľudskej krutosti a bezbrehej láskavosti; príbehom ženy, ktorú túžba žiť neopúšťa ani v tých najťažších chvíľach.
O živote Françoise Frenkelovej sa toho vie veľmi málo. Vďaka francúzskemu spisovateľovi, nositeľovi Nobelovej ceny Patrickovi Modianovi sa dozvedáme, že sa narodila v Poľsku v roku 1889 a v roku 1921 si spoločne s manželom otvorila prvé francúzske kníhkupectvo v Berlíne. V roku 1939 sa vrátila do Paríža, odkiaľ ušla po nemeckej invázii do okupovaného Vichy. Po rokoch ukrývania sa pre svoj židovský pôvod sa pokúsila prejsť cez hranicu do Švajčiarska. Jej memoáre vyšli v roku 1945 v Ženeve a Patrick Modiano ich objavil v roku 2010.
Knihu vydalo vydavateľstvo Inaque.
——————————————————————————————————————–
Martin Pekár: Príbeh Juraja Szánta. Rozhovor o záchrancoch a obeti
Nová kniha historika Martina Pekára Príbeh Juraja Szánta je venovaná rozprávaniu o živote človeka, ktorému sa podarilo prežiť holokaust na území Slovenska. Juraj Szánto prežil aj vďaka tomu, že sa mu iní ľudia odhodlali pomôcť. Práve preto nesie kniha viac ako príznačný podtitul Rozhovor o záchrancoch a obeti.
Podnet k začatiu dialógu s historikom dal sám Juraj Szánto, ktorý si želal, aby sa jeho príbeh zachoval: „Som realista bez optimizmu. Prežil som päť režimov a chcem zanechať pre spoločnosť pár slov, aby som ju pomohol ochrániť pred návratom do minulosti. Ako päťročný som stratil matku. Otec bol starostlivý a snažil sa ma naučiť, ako žiť, keď ostanem odkázaný sám na seba. Na vojnové obdobie nerád spomínam, bolo kruté a neznesiteľné. Prežil som ho vďaka tomu, že som bol obklopený mnohými vzácnymi, šľachetnými, dobromyseľnými ľuďmi, a vďaka práci a povinnostiam, ktoré ma zamestnávali. Okrem toho som určite musel mať nad sebou aj strážneho anjela, aby som to všetko zvládol. Prekonať negatíva vojnového obdobia mi pomohlo šťastné manželstvo.“
Výsledkom spoločného stretávania sa Juraja Szánta a Martina Pekára je nová publikácia, ktorej gro tvorí práve rozhovor o neobyčajnom živote prešovského rodáka, syna významného podnikateľa – staviteľa. Aj napriek tomu, že Juraj Szánto sám tvrdí, že na obdobie vojny nerád spomína, odhodlal sa vypovedať o tom, čomu musel čeliť, neopomínajúc aj pomoc ľudí okolo neho. V jeho prípade však neostalo len pri slovách a svojich záchrancov navrhol na ocenenie Spravodlivý medzi národmi.
Samotné rozprávanie je doplnené pútavým obrazovým materiálom, ktorý sa viaže priamo k životu Juraja Szánta, prešovskej židovskej komunite či obdobiu slovenského štátu a realizácii politiky antisemitizmu. Martin Pekár doplnil rozhovor sprievodnou štúdiou a vysvetlivkami, aby sa v príbehu nestratil ani laický čitateľ.
Zdá sa, že rozprávaní o osudoch ľudí, ktorých život sa odohrával na pozadí turbulentného 20. storočia, nebude nikdy dosť. Snaha „zaľudniť“ dejiny konkrétnymi aktérmi s ich starosťami i radosťami je jednou z ciest, ktoré nám môžu pomôcť si uvedomiť, že história nie je len hŕbou faktov a dátumov veľkých politických rozhodnutí, ale predovšetkým časopriestorovou kulisou, za ktorou žili rovnakí ľudia ako my. Niektorých z nich okolnosti a niekdajšie politické režimy dotlačili do hraničných situácií, ktoré si dnes sotva dokážeme reálne predstaviť. Práve o tom je aj životný Príbeh Juraja Szánta vypovedaný podľa skutočných udalosti.
Kniha bola vydaná Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Text v tomto článku k tejto publikácii bol čerpaný zo stránky Dokumentačného strediska holokaustu (autorka Michala Lônčíková).
——————————————————————————————————————–
Pavel Taussig: Chlapec, který přežil pochod smrti … a natruc jsem neumřel!
V roce 1981 sepsal Pavel Taussig pro svého staršího syna k jeho jedenáctým narozeninám svůj životopis. To proto, že i jemu bylo jedenáct, když se ocitl v Osvětimi. Poté přežil ještě tábory Mauthausen, Melk a Gunskirchen a pochod smrti.
Při popisování zážitků použil jen své vlastní zápisky. Psal si deník a zážitky od zatčení přes koncentráky do osvobození tak, jak je měl v čerstvé paměti.
S nikým se přitom o nich nebavil, psaním si krátil dlouhou chvíli v nemocnicích v Rakousku, kdy byl ještě přesvědčený, že ani jeden z rodičů válku nepřežil.
Postupně pak Pavel Taussig text doplnil o poznámky, dokumenty vystavené v koncentračních táborech a těsně po osvobození i o přepis původního deníku, který psal od 4. 5. 1945 do 27. 7. 1945.
Knihu vydalo vydavateľstvo Grada.
