Synagóga
[… synagóga]
Synagóga je pôvodom grécke slovo a znamená zhromaždenie. Tak Gréci nazývali židovské domy zhromaždenia (hebrejsky bejt kneset), alebo aj domy modlitby (hebrejsky bejt tefila). Aškenázski Židia volali synagógy aj „šul“, pretože synagóga slúžila aj ako škola a niekedy mala aj úradné priestory pre židovskú obec. Samotná budova synagógy nie je posvätným miestom, pokiaľ sa v nej nenachádza Tóra. Spoločné modlitby, ktoré sa v nej vykonávajú, ju tiež bezpodmienečne nepotrebujú, pretože jedinou podmienkou, aby sa mohli konať, je desať nábožensky dospelých mužov (minjan). V žiadnom prípade synagóga nie je chrámom, ktorý by mal byť zrovnávaný s Jeruzalemským chrámom, aj keď ju niekedy označujú ako malý chrám. Hlavnými časťami interiéru sú schránka na Tóru, záves, podesta na umiestnenie zvitkov pri čítaní, večné svetlo, pódium pre rabína a predelenie medzi mužskou a ženskou časťou.
[… schránka na Tóru]
Aron kodeš, Schránka na Tóru (v presnom preklade svätá truhlica), je súčasťou posvätného miesta v synagóge. Je v nej uložená Tóra, ako je zrejme už z jej názvu. Je určitým pripodobením archy zmluvy, v ktorej boli uložené, okrem iného, aj dosky desatora, a ktorá bola uložená v Jeruzalemskom chráme. V synagóge je umiestnená v prednej časti, ktorá by mala byť postavená tak, aby smerovala k Jeruzalemu. Modlenie sa určitých modlitieb totiž vyžaduje, aby sme boli otočení smerom k Jeruzalemu. Aron kodeš je najsvätejším miestom v synagóge.
[… záves]
Parochet (po slovensky záves) zakrýva Aron kodeš v synagóge. Je tiež imitáciou závesu v Jeruzalemskom chráme a podľa toho dostal aj názov. Originálny záves bol vyrobený z vlny a ľanu, a ako jediný mal výnimku, byť vyrobený z tejto látky. Počas niektorých bohoslužieb sa schránka na Tóru otvára a záves odhŕňa. Vykonanie tohto úkonu sa považuje za česť a vyvoláva sa k nemu niekto z členov zhromaždenia. Je zvykom počas veľkých sviatkov záves vymieňať.
[… večné svetlo]
Ner tamid (po slovensky večné svetlo) je pripomienkou na svetlo, ktoré horelo v chráme na sedemramennom svietniku (menora). V súčasných synagógach je umiestnené vpredu, jemne nad schránkou na Tóru. Je reprezentované jednou lampou, a nie menorou, aj keď v niektorých synagógach je pred schránkou umiestnený šesť alebo osemramenný svietnik. Prečo nie sedemramenný? Dôvodom je zákaz napodobňovať akékoľvek súčasti pôvodného Jeruzalemského chrámu (dnes z neho stojí iba západný múr, známy aj ako Múr nárekov) v detailoch.
[… podesta]
Bima (po slovensky podesta) slúži na umiestnenie zvitkov Tóry po jej vyňatí zo schránky pri čítaní. V pôvodných a ortodoxných synagógach bola bima umiestnená v strede, v reformovaných obciach je zvyčajne vpredu, otočená smerom k zhromaždeniu. Rovnako vyvolanie k čítaniu z Tóry je veľkou poctou, ktorou môžu byť poctení len náboženski dospelí muži po bar micva.
[… pódium]
Amud – stĺp, vyvýšené miesto v synagóge, otočené smerom k schránke, na ktorom stojí ten, ktorý vedie bohoslužby. Okrem toho býva v synagóge aj vyvýšené pódium, tentokrát otočené smerom k zhromaždeniu, z ktorého rabín zvyčajne prednáša svoje myšlienky.
[… predelenie]
Mechica, alebo predelenie (v doslovnom preklade polovica), tvorí bariéru medzi mužskou a ženskou časťou synagógy. Aj keď na prvý pohľad diskriminačné opatrenie, malo za úlohu len oddeliť mužov pri modlitbách od ženskej časti zhromaždenia, aby boli pri bohoslužbe myšlienkami pri modlitbách, a nie pri krásnych ženách. V synagógach reformovaných obcí sa takéto predelenie nepoužíva. V niektorých synagógach bolo oddelenie riešené balkónovou časťou pre ženy a prízemnou časťou pre mužov.
