Pred pár dňami nás opustila bývalá dlhoročná členka našej ŽNO pani Elena Skalská. Prinášame Vám rozlúčkový prejav jej syna Tomáša:
Moja mama Elena Skalská rod. Mermelstein sa narodila 28. marca 1920 v Mukačeve (dnes Ukrajina) ako najstaršia dcéra Mozesa Mermelsteina a manželky Dorothei rodenej Weizs. Rodina Mermelsteinovcov musela v roku 1926 z ekonomických dôvodov opustiť mesto Mukačevo a presťahovala sa do slovenského mesta Žilina. Moja matka strávila svoje tínedžerské roky v tomto meste a školské roky ukončila maturou v roku 1939. V tom čase už slovenské úrady nechceli povoľovať maturity pre židovských študentov, ale mojej mame sa podarilo získať potrebný súhlas. V septembri 1939 vypukla druhá svetová vojna a nemecká armáda pochodovala cez Žilinu smerom na Poľsko. Časom všetci Židia museli nosiť Dávidovu hviezdu a v roku 1942 sa začali transporty do koncentračných táborov. S veľkou šikovnosťou a šťastím sa jej spolu s manželom Elemirom Steinerom podarilo ukryť. V lete 1944 však museli opustiť svoju skrýšu, a potom sa museli osem mesiacov skrývať v slovenských horách. V krutej zime bez poriadneho zimného oblečenia a bez jedla v lese. Po vojne v roku 1945 našli svoj dom v Žiline úplne vykradnutý, ale boli radi, že prežili. V decembri 1945 boli šťastní, že sa im narodili dvojčatá. Začínali zase od nuly a postavili stredne veľký podnik, pekáreň a výrobu cukroviniek. Netrvalo dlho a moc prevzali komunisti. V rokoch 1948-49 bolo všetko znárodnené a naši rodičia mali to šťastie, že neskončili vo väzení ako kapitalistickí odporcovia robotníckej triedy. Život v Československu bol čoraz neznesiteľnejší. V roku 1968 Rusi vojensky potlačili Pražskú jar a nastolili novú diktatúru. Rodine sa podarilo emigrovať do Švajčiarska, kde moja matka žila šťastne od roku 1970. Našla si prácu vo VITA Poisťovni, kde úspešne pracovala až do dôchodku. Po smrti môjho otca v roku 2000 som ju posunul bližšie k sebe na Widmerstrasse v Zürichu-Wollishofen. Bola šťastná, že bývala v našej blízkosti a chodila s nami na veľa výletov. Bohužiaľ, môj brat zomrel v roku 2007. V roku 2016 sa moja mama presťahovala do domova dôchodcov SIKNA. Pravidelne som ju tam navštevoval a vždy z toho mala veľkú radosť. Vždy bola veselá, aj keď jej sily stále ubúdali.
Po naplnenom živote od nás v sobotu večer 21.11.2020 odišla navždy.
Bola to dobrá manželka, úžasná matka a nadšená babička štyroch vnúčat a 8 pravnúčat.
