Židia sa v Žiline objavujú až v polovici 19. storočia. Do polovice 19. storočia mohli bývať v meste len 2 židovské rodiny, pretože viac Židov mesto nebolo ochotné akceptovať. Mohli však prichádzať cez deň za obchodom, ale na noc museli mesto opustiť. Spomenuté dve rodiny boli WIXOVCI a SPANYOLOVCI. Túto skutočnosť možno vysvetliť tým, že Žilina, s prevažne nemeckým meštianstvom, židovských utečencov neprijala a tí sa usadili v susedných obciach, blízkych i vzdialenejších: vo Varíne, Martine, Rajci, Čadci a inde. Prvé rodiny, s ktorými sa tu stretávame, okrem už spomenutých WIXOVCOV a SPANYOLOVCOV, boli POPPEROVCI, ROSENFELDOVCI a WEILOVCI. V roku 1850 si už postavili modlitebňu a mali aj cheder, židovskú ľudovú školu. Tú viedol IZIDOR LINDENSTEIN. V obci fungovala aj Chevra Kadiša. V roku 1851 žilo v Žiline 22 židov.
Prvá synagóga v Žiline (postavená v roku 1861)
V roku 1861 bola náboženská obec už taká veľká, že si postavila vlastnú synagógu, v ktorej sa konali bohoslužby až do roku 1930. Súčasne sa prikročilo k stavbe židovskej ľudovej školy, ktorej prvým riaditeľom bol Dr. KAROL KOHN. O vysokej úrovni školy svedčí, že celá tretina jej žiakov bola kresťanská: 58 katolíkov, 27 evanjelikov, 5 so štátnym náboženstvom (československé vierovyznanie) a 9 bez vyznania. Neskoršie bol správcom školy Jozef Šalgó, vynikajúci pedagóg, ktorý bol členom žilinskej okresnej kultúrnej komisie. Obec mala aj rituálny kúpeľ, čulú Chevru kadišu a veľa dobročinných a osvetových spolkov. V Žiline boli vlastne dve náboženské obce: neologická a ortodoxná, ktorá sa utvorila v roku 1921. Štát uznal ortodoxnú obec až v roku 1925.
V Žiline pôsobilo mnoho významných rabínov, medzi nimi básnik Dr. ARNOLD KISS, vynikajúci rečník, ktorý bol neskoršie rabínom vo Veszpréme a v Budíne.
V prvej tretine 20. storočia vzrástol počet židov v Žiline tak, že v roku 1929 bola už aktuálna potreba postaviť novú synagógu. Patrila k najmodernejším a najkrajším židovským stavbám na Slovensku. Stavba bola ukončená koncom roku 1931 a stojí na mieste pôvodnej synagógy z roku 1881. Počas výstavby novej synagógy sa bohoslužby konali v židovskej ľudovej škole.
Nová synagóga na Kuzmányho ulici v Žiline (postavená v roku 1932)
Nová synagóga je moderná budova s kupolou, ktorú projektoval svetoznámy berlínsky projektant Peter Behrens. Hladké steny a plochá kupola tvoria harmonický celok. Na galériu pre ženy viedli štyri schodiská.
Nová synagóga (rez)
Nová synagóga (pôdorys)
Túto synagógu prebudovali po vojne na koncertnú sieň podľa návrhov architekta Václava Čapka. Dočasne tam umiestnili aj Divadlo Petra Jilemnického.
Ortodoxná synagóga na Dlabačovej ulici č. 5 je jednoduchá, nenápadná budova s modlitebňou a ďalšími miestnosťami. Pri synagóge je aj byt a malý dvor. Aj táto bola po vojne renovovaná.
Ortodoxná synagóga v Žiline (kresba)
V roku 1942 žilo v Žiline asi 3500 židov. Z týchto 3.500 Židov bývajúcich v meste bolo asi 3.000 žilinských a zvyšných 500 boli Židia, ktorí sa prisťahovali do mesta najmä z malých miest a obcí, kde po prijatí protižidovských zákonov, v rokoch 1939 až 1941, už nemohli bývať, alebo sa tam už necítili bezpečne. V Žiline bol veľký zberný tábor, odkiaľ bolo vypravené nespočetné množstvo vlakov do koncentračných táborov. Posledným neologickým rabínom bol Dr. HUGO STRÁNSKY a predsedom obce Dr. ALEXANDER MARTON. U ortodoxov bol posledným rabínom MARTIN KLEIN a predsedom IGNATZ KLEIN. Z koncentračných táborov sa vrátilo do 700 židov, z ktorých 500 Židov sa vysťahovalo v priebehu prvých povojnových rokov a ďalší v druhej vlne v rokoch 1948 a 1949. Potom už nebolo možné vysťahovanie a v meste, začiatkom päťdesiatych rokov, žilo asi 200 Židov.
Cintorín sa rozprestiera na západnej strane mesta. Vchod je opatrený bránou s mrežami. Za ním je aleja. Hneď pri vchode je rozsiahla ceremoniálna hala, ku ktorej sú z oboch strán pristavané menšie budovy. V tejto veľkej impozantnej hale postavili po vojne, podľa návrhu Ing. architekta JOZEFA ZWEIGENTHALA, nádherný pomník, 5,5 metrov vysokú pyramídu, pokrytú čiernou švédskou žulou. Na stenách haly sú biele tabuľky s menami tých, ktorí padli za obeť fašizmu. Cintorín leží na vodorovnom teréne. Niekoľko náhrobných kameňov poškodili v roku 1958 neznámi páchatelia.
Nápisy na náhrobkoch sú hebrejské, slovenské, nemecké a maďarské. Náhrobky sú z rôznych kameňov a rôzneho druhu.
