Sviatok Tu B’Av (tentokrát v preklade 15.Av) bol v dobách Jeruzalemského chrámu veľmi významný. Veľa sviatkov bolo ostatne po zbúraní chrámu zrušených. Medzi nimi aj sviatok 15.Av. Napriek tomu sa na tento sviatok pozerá ako na polosviatok. Aj keď je to nenápadný deň, viaže sa k nemu veľa rôznych udalostí.
15.Ava prestali muži na púšti umierať po štyridsaťročnom putovaní. Každý rok tohto putovania si museli všetci muži medzi 20 a 60 rokom vykopať predvečer 9.Ava hrob a na noc si do neho ľahnúť. Vždy 15 000 z nich zomrelo, až kým sa nenaplnil počet 600 000. To bolo presne po štyridsiatich rokoch putovania. Keďže v tú noc nikto nezomrel, mysleli si, že si zmýlili dátum a znova si na noc ľahli do hrobov. To robili až do 15. Ava, keď už bolo jasné, že B-h im odpusti. Preto sa rozhodli Izraeliti tento deň sláviť.
15. Ava bolo umožnené pochovať židovské obete protirímskeho povstania v Bejtare. Aj táto udalosť je spojená so zázrakom, keď v skutočnosti obete padli už 9. Ava, ale bolo ich možné pochovať až o šesť dní. Napriek tejto dobe sa mŕtvoly nezačali rozkladať.
15. Ava zrušil kráľ Hošea, syn Elov, zákaz pútí do Jeruzalema. Dodržiavanie tohto zákazu bolo dlhé roky zabezpečované ozbrojenými strážami, rozmiestnenými na ceste do Jeruzalema. Zákaz vydal kráľ Jarobeam. Jarobeam sa rozišiel s rodom Dávidovým, založil si vlastné kráľovstvo (Izrael) a bál sa znovuzjednotenia židov. Preto vydal tento zákaz, ktorý práve 15. Ava Hošea ben Ela po dvesto rokoch zrušil.
15. Ava bolo židom opäť dovolené uzavierať manželstvo medzi príslušníkmi rôznych kmeňov.
15. Ava bolo prikázané nosiť drevo do chrámu. V dobách druhého chrámu bolo však drevo vcelku nedostatkové, tak bolo dohodnuté, že naštiepané drevo sa do chrámu nosiť nemusí.
V dnešnej dobe je 15. Av niečo ako deň zamilovaných, keď sa prednostne uzatvárajú svadby a zakladajú nové rodiny. Od doby, keď vznikol štát Izrael sa tento sviatok slávi aj symbolicky, pod hviezdnym nebom sa konajú rôzne oslavy.