Recepty na každý deň
Aj keď nazývame nasledovnú časť recepty na každý deň, v židovskej kuchyni je naozaj ťažké povedať, že je nejaké jedlo iba pre všedný deň. Každé jedlo má svoj pôvab a vždy sa dá použiť aj v niektorý sviatok. Napríklad, ak obsahuje niečo mliečne, potom je vhodné na Šavuot, ak je jedlo sladké, potom na Roš ha šana, ak neobsahuje múku a kvások, tak na Pesach. Keď už nevieme nájsť nejaký konkrétny sviatok, tak potom je určite vhodné na šabatový stôl. Aj to najjednoduchšie jedlo môže byť pre niekoho sviatočné a pre iného len také obyčajné pre všedný deň. V dávnych dobách, napríklad mäso samotné, bolo v chudobnejších rodinách už sviatočným jedlom. Každopádne, aj jedlá, ktoré nazývame jedlá každodenné, môžu určite spestriť všedný aj sviatočný stôl.
Humús (chumus) bi tehina
Humús (čítaj chumus) môžeme dnes nazvať typickým izraelským jedlom, aj keď jeho pôvod je arabský. Je to v podstate cícerová pasta, ktorá sa servíruje ako predjedlo alebo len ako chuťovka medzi jedlami.
| 250 g | cíceru (váha v suchom stave) |
| 4 lyžice | extra panenského olivového oleja |
| ½ lyžičky | soli ( podľa chuti) |
| šťava z dvoch citrónov alebo limetiek | |
| 2 strúčiky | cesnaku |
| 6 lyžíc | tehini (sezamovej pasty, predáva sa v obchodoch s racionálnou stravou) |
| 1 lyžička | sladkej papriky |
| 2 lyžičky | jemne nasekanej petržlenovej vňate |
Cícer necháme cez noc namočený vo vode, aby sa následne kratšie varil. Na druhý deň cícer uvaríme do veľmi mäkka. Uvarený cícer necháme vychladnúť, nasypeme ho do mixéra s troškou vody, v ktorej sa varil a dôkladne rozmixujeme. Počas mixovania pridávame postupne všetky ingrediencie a stále dôkladne mixujeme, až na jemnú pastu. Necháme v chlade 1-2 hodiny a podávame so zeleninou, pitou alebo kukuričnými lupienkami. Tahinu v recepte možno nahradiť aj slaným arašidovým maslom, ktoré je tiež dostať v obchodoch s racionálnou stravou.
Falafel
Falafel je opäť typickým jedlom Blízkeho východu a my by sme ho nazvali asi vegetariánskymi fašírkami. Je považovaný za izraelské národné jedlo a zmienka o ňom pochádza už zo starozákonného obdobia a údajne bol pokrmom Hebrejov počas otroctva v Egypte. Základom je znova cícer, ktorý sa v stredomorskej kuchyni vyskytuje dosť často.
| 500 g | cíceru v suchom stave (v starých receptoch sa používa bôb namiesto cíceru) |
| 8 ks | jarných cibuliek |
| ½ lyžičky | soli ( podľa chuti) |
| ¾ lyžičky | cayenskeho korenia alebo mletej čili papriky |
| 2 lyžičky | mletej rasce |
| 2 lyžičky | mletého koriandru |
| 6 strúčikov | prelisovaného cesnaku |
| 1 lyžička | prášku do pečiva |
| olej na vysmážanie | |
| petržlenová vňať |
Cícer (alebo bôb) necháme namočený vo vode minimálne 24 hodín, potom ho scedíme, znova prepláchneme a osušíme. Cícer nasypeme do mixéra a rozmixujeme na jemnú pastu. Čím sa dlhšie mixuje, tým lepšie. Pridáme soľ, koreniny, cesnak, prášok do pečiva a mixujeme, až kým nám nevznikne jemné hladké cesto. Súčasne si nasekáme petržlenovú vňať a jarnú cibuľku na veľmi malé kúsky. Petržlen a cibuľku následne pridáme do zmesi a ešte krátko premixujeme. Cesto necháme v kľude cca 1 hodinu. Cesto je dosť mäkké, takže lyžičkou alebo formičkou tvarujeme guľky a vsádzame ich do rozpáleného oleja na panvici (alebo fritézy). Fritujeme do zlata a po vybratí necháme na papierovom obrúsku, aby sa odsal prebytočný olej.
Haringový šalát
Haringový šalát nás opäť vracia späť do aškenázskej kuchyne, v ktoré bol haring veľmi často používaný. Táto morská ryba, nasolená alebo naložená v octe, bola typickým pokrmom najmä u poľských Židov, ale stretneme sa s ňou aj v iných európskych komunitách.
| 300 g | na kyslo nakladaných haringov (alebo iných rýb), najlepšie filety bez kože |
| 1 ks | stredne veľkej cibule (môže byť aj červená pre efekt) |
| 2 ks | stredne veľkých jabĺk |
| 2 ks | zemiakov vhodných na šalát |
| 5 ks | stredne veľkých kyslých uhoriek |
| ½ lyžičky | soli ( podľa chuti) |
| ¼ lyžičky | mletého čierneho korenia (podľa chuti) |
| 250 g | kyslej smotany alebo jogurtu |
| 2 lyžice | majonézy |
| 2 lyžice | kóšer octu |
| 1 lyžica | nasekaného kôpru |
Zemiaky uvaríme v šupke a necháme vychladnúť. Jablká ošúpeme a pokrájame na kocky. Rovnako na malé kúsky nakrájame cibuľu, kyslé uhorky a ryby (ak máme rybu s kožou, odporúčam kožu stiahnuť). Vychladnuté zemiaky ošúpeme a tiež nakrájame na kocky. Takto pripravené ingrediencie zľahka premiešame, pridáme smotanu (jogurt), majonézu, ocot, cukor, soľ, korenie a dôkladne, ale zľahka, premiešame. Nakoniec pridáme kôpor a opäť zľahka premiešame. Necháme postáť cca 1 hodinu a podávame ako studené predjedlo.
Gehakte leber (pečeňová paštéta – židovský kaviár)
Gehakte leber, tiež nazývaná židovský kaviár, je opäť typickým jedlom aškenázskych Židov. Pripravuje sa deň dopredu a recept, ktorý Vám ponúkame, je pre paštétu. V iných variáciách je pečeň len posekaná a nemixuje sa na paštétu.
| 500 g | husacej, kačacej alebo kuracej pečienky |
| 1 ks | stredne veľkej cibule |
| 200 g | husacej alebo kačacej masti |
| 1 strúčik | cesnaku |
| 1 lyžička | soli ( podľa chuti), pridávame, až keď je pečienka orestovaná |
| ½ lyžičky | mletého čierneho korenia (podľa chuti) |
| 2 ks | žĺtkov z natvrdo uvarených vajíčok |
Cibuľu nakrájame na kúsky a spolu s prelisovaným cesnakom opečieme do zlatista na približne ¼ masti. Pečienku dôkladne umyjeme, položíme na panvicu do orestovanej cibuľky s cesnakom a pečieme približne 20 minút alebo kým nie je pečienka zo všetkých strán dobre opečená. Pridáme soľ a korenie podľa chuti. Vychladnutú pečienku vložíme aj s cibuľkou a cesnakom do mixéra, pridáme žĺtka z uvarených vajíčok a rozmixujeme. Počas mixovania pridáme do zmesi ďalšiu približne ¼ masti. Ostávajúcu masť rozpustíme tak, aby bola tekutá. Pečienkovú pastu natlačíme do porcelánovej misky alebo misiek a zalejeme rozpustenou masťou. Necháme v chladničke cez noc (alebo 12 hodín) a podávame s chlebom alebo toastmi.
