Tryzna 29.6.2008
Vážené dámy a páni, milí priatelia.
Už takmer 20 rokov sa k Vám z tohto miesta prihováram pri zahajovaní tryzny na uctenie si pamiatky našich obetí v II. svetovej vojne. Téma môjho úvodného slova je daná vymedzeným charakterom tohto zhromaždenia, a tak sa mi občas stáva, že opakujem myšlienky. Dnes mi dovoľte zmenu. Budem hovoriť len o jednej téme, ktorá ale úzko súvisí s tým čo sa stalo, s holokaustom. Tou témou je antisemitizmus. Prečítam Vám časť Úvodu ku knihe môjho brata, ktorá sa v krátkych poviedkach vracia k jeho mladosti a k tomu ako on, vtedy už krátko po vojne, prežíval antisemitizmus.
Vyrastali sme vedľa seba traja bratia – synovia židovských rodičov. Naši rodičia mali to šťastie a silu, že prežili holokaust. Veľká väčšina židovskej komunity u nás, ani v Európe, neprežila. Najmladší z nás, Andrej, ktorý sa narodil osem rokov po vojne, už takmer nepoznal posmešky či nadávky na svoj židovský pôvod od spolužiakov a rovesníkov. Keď vyrastal a začínal vnímať okolie, ktoré mohlo aj raniť, prišli roky šesťdesiate a vojnou vybičovaný antisemitizmus už zďaleka nebol taký silný a otvorený. Ja som sa narodil roku 1949 a moje skúsenosti z mladosti boli v tomto smere o poznanie horšie ako u môjho mladšieho brata. Skryté, ale aj otvorené prejavy antisemitizmu ma, aj keď nie bežne, sprevádzali najmä počas základnej školy, teda do polovice šesťdesiatych rokov. No najhoršie na tom bol najstarší z nás, Peter, narodený roku 1947, teda tesne po vojne. Aj keď sa zdá vekový rozdiel medzi nami prikrátky nato, aby sme zásadne inak pociťovali antisemitizmus, opak je pravdou. Naše rodné mesto Žilina bolo pred 2. svetovou vojnou mestom, kde sa prelínali kultúry a národnosti. V symbióze tu žili nielen Slováci a Česi, ale aj Maďari, Nemci a Židia, ktorí koncom 30-tych rokov tvorili takmer 17 % obyvateľstva mesta. Otec mi často rozprával o takmer idylickom spolužití národností a kultúr v tej dobe v Žiline. Stačilo však málo a takmer zo dňa na deň sa všetko zmenilo. Protižidovské zákony, strata občianskych práv, zberné tábory a nakoniec fyzická likvidácia takmer 85 % slovenského židovského obyvateľstva. Idyla sa skončila.
Toľko časť Úvodu.
Áno, intolerancia, neschopnosť a neochota chápať iného a pripustiť, že aj ten iný môže byť rovnocenný, bola základom a živnou pôdou pre následok. Tým následkom bola hrôzostrašná likvidácia európskeho židovstva nacistickým Nemeckom a jeho prisluhovačmi.
Dnes sme sa tu zišli nielen preto, aby sme si pripomenuli našich umučených, ale aj preto, aby už nikdy viac k niečomu podobnému nedošlo.
Vítam Vás teda tu v obradnej sieni nášho cintorína a dovoľte mi osobitne privítať:
Ivana Harmana, primátora mesta Žilina
Jozefa Grapu, zástupcu predsedu Žilinského samosprávneho kraja
Pavel Frankl
predseda ŽNO Žilina
