Ešte ako redaktor Knižného centra v Žiline som zredigoval viacero kníh od žilinských rodákov Petra Frankla a jeho brata Pavla venovaných osudom židov z tohto mesta. Naša spolupráca pokračovala aj potom a v ostatných dňoch uplynulého roka uzrela svetlo sveta kniha s názvom Židovská Žilina, v ktorej priblížili históriu židovskej komunity odvtedy, ako sa židia smeli usadzovať v tomto meste, až po jej súčasnosť. Knihu vydalo bratislavské vydavateľstvo Marenčin PT a čitatelia sa v nej oboznámia s významnými rodinami a osobnosťami, ale aj s príbehmi obyčajných ľudí, do osudov ktorých kruto zasiahol holokaust a povojnové udalosti.
Prečo spomínam práve túto knihu?
V Evanjelickom almanachu Lutherus 2025, ktorého bohatý obsah ma zaujal a odporúčam ho nielen čitateľom našich novín, som sa dočítal o počiatkoch niekdajšieho evanjelického sirotinca v Modre. Keďže som sa o ňom chcel dozvedieť viac, na internete som našiel ďalšie informácie, okrem iných o jeho vyhlásení za národnú kultúrnu pamiatku (2016), a to na základe jeho urbanistických, architektonických, umelecko-remeselných, historických a spoločenských hodnôt. Ide o jedinečné dielo architekta Dušana Jurkoviča, ktoré je dokladom historického vývoja Modry, súvisí s dejinami evanjelickej cirkvi na Slovensku, významnými osobnosťami evanjelických farárov, chovancov a zohralo osobitnú úlohu počas 2. svetovej vojny, keď tu boli ukryté a zachránené židovské deti. Malo ich byť dvadsaťpäť a mnohé z nich sa dočkali konca vojny. Farár Július Dérer, ktorý deti pokrstil, bol roku 1996 ocenený izraelským štátnym vyznamenaním Spravodlivý medzi národmi. Zachoval sa list evanjelického farára zo Žiliny Fedora Ruppeldta, adresovaný správcovi modranského sirotinca, ktorým bol vtedy ev. kňaz Bohumil Kadlečík, otec spisovateľa Ivana Kadlečíka:
Správca tunajšej židovskej školy, pán Bronner, prišiel ku mne s prosbou, ktorú priam zúfalým odriekaním predniesol. Ide o to, že hoci má teraz povolenie tu ako správca školy byť a účinkovať, jednako sa obáva a predvída, že i jeho a jeho ženu prv, alebo neskoršie odvedú von. Majú jedno dieťa, dcérku 9-ročnú, zúfale mi hovoril, že oni rodičia, rezignovane, ale pokojne odídu, ak by len mali vedomie, že ich dcérka bude tu zaistená. Prosil ma, či by niektorý náš sirotinec neprijal to dievča, oni by platili naň, zaistili by platenie i ďalej, a ak by oni rodičia, boli odvedení preč do neznáma na „nikdy viac sa nevrátiť“, potom že dievča mohlo byť by i pokrstené a pokladané za úplnú sirotu. Na jeho úpenlivú žiadosť a prosbu píšem tedy správam troch našich sirotincov, ráčte vec uvážiť, napíšte mi láskave, či by sa dalo tej rodičovskej zúfalej prosbe nejako vyhovieť, s akými podmienkami atď. Dievčatko je, ako hovorí otec, nijako nie židovského výzoru, je až úplne „árijskej tváre“. Ja by som rád, keby sa ho mohol niektorý náš sirotinec ujať. Prosím o láskavú odpoveď, a ak by vec zásadne bola možná, patričný by Vám priamo, alebo skrze mňa písal o podmienky.
Vopred ďakujúc za láskavosť, som s bratským pozdravom
Fedor Ruppeldt
Spomenul som si, že v knihe Židovská Žilina sa ako učiteľ, neskôr riaditeľ tamojšej židovskej ľudovej školy uvádza Ladislav Bronner a je aj na fotografii so svojimi žiakmi. Možno je medzi nimi aj jeho dcéra. Jej otec a zrejme i matka sa stali obeťami holokaustu; aký ďalší osud čakal ich dcéru, som sa zatiaľ nedozvedel. Našla útočisko v modranskom sirotinci a vďaka evanjelikom sa zachránila? Tak ako 26 židovských chlapcov a dievčat zo sirotinca v Liptovskom Svätom Mikuláši, správcom ktorého bol v rokoch 1938 – 1951 tamojší evanjelický farár Vladimír Kuna. Aj on sa už roku 1972 stal nositeľom titulu Spravodlivý medzi národmi.
Zmienku o mikulášsko-vrbickom evanjelickom sirotinci som našiel i v rukopise pripravovanej knihy Petra Frankla Hrdinovia v Žiline (začal som ju redakčne spracúvať) o Pamätnej izbe Vrbu a Wetzlera, dvoch slovenských židov – utečencov z vyhladzovacieho tábora Auschwitz. Pamätnú izbu otvorili v lete 2021 v Žiline, kniha by mala vyjsť tento rok. Píše sa v nej, že Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler sa po odchode zo Žiliny 15. mája 1944 istý čas ukrývali v Liptovskom Svätom Mikuláši, pravdepodobne v evanjelickom sirotinci. Stali sa z nich mladí protestantskí študenti, ktorí dovolenkujú v Tatrách. Po vypuknutí SNP obaja bojovali ako príslušníci partizánskeho oddielu Hurban.
O ocenených evanjelických farároch Júliusovi Dérerovi z Modry a Vladimírovi Kunovi z Liptovského Mikuláša, ako aj Jurajovi Holčíkovi z Banskej Bystrice, ktorí sa pričinili o záchranu židovských detí a spoluobčanov, sa dočítate viac v publikácii Encyklopédia Spravodlivých medzi národmi I, ktorú roku 2017 vydalo SNM – Múzeum židovskej kultúry v spolupráci s múzeom Jad Vašem v Jeruzaleme.
