Vážené dámy a páni, milí hostia,
Dovoľte mi aby som Vás privítal na našej pravidelnej každoročnej smútočnej tryzne za obete holokaustu.
Úvodom mi dovoľte osobitne privítať:
– jeho exelenciu Zeva Bookera, veľvyslanca štátu Izrael na Slovensku
– p. Chaima Leviho, konzula Izraela na Slovensku
– p. Juraja Blanára, predsedu žilinského samosprávneho kraja,
– p. Ivana Harmana, primátora nášho mesta,
– p. Matina Rodana, honorárneho konzula Slovenska v Izraeli,
– p. Pavla Mešťana, riaditeľa múzea židovskej kultúry v Bratislave,
– predstaviteľov kresťanských cirkví v našom meste
– našich rodákov a ich príbuzných z rôznych kútov sveta
Schádzame sa tu opäť po roku aby sme si po vzore našich otcov uctili pamiatku tých, ktorí nemali to šťastie a silu aby prežili útrapy besnenia nacistov a ich pomáhačov počas II. Svetovej vojny. Pamätník z čiernej žuly a nápisy s menami viac ako 2.600 obetí zo Žiliny a blízkeho okolia hovoria o množstve našich obetí. Nemôžu však vyjadriť veľkosť utrpenia, ktoré musela prežiť každá z nich, nemôžu ani vyjadriť žiaľ pozostalých a odpovedať na prostú otázku. Prečo?
Prečo došlo ku genocíde, ktorú nikdy predtým a na šťastie ani potom ľudstvo nezažilo. Prečo bolo možné aby bolo 6 miliónov ľudí zavraždených len preto, že sa narodili židovskej matke.
Ako sa to stalo? Bránili sa naši otcovia alebo pokorne priali svoj osud z rúk katov?
Zlatými písmenami napísali stavitelia pamätníka mená tých ktorí padli so zbraňou v ruke. Koľko ich je? Málo? Veľa?
Dovoľte malú štatistiku. V čase vypuknutia SNP zostalo na povstaleckom území ešte asi 10 až 12 tisíc židov. Z nich sa do povstania zapojilo podľa údajov Múzea SNP 1.620 bojovníkov, teda viac ako 13% z tých, ktorí tu ešte zostali. A so zbraňou v ruke ich padlo 273. To znamená, že každý šiesty židovský bojovník v Povstaní padol, takže naši otcovia bojovali a bránili sa .
Ani nie 200 kilometrov odtiaľto sa nachádza tábor smrti v Osvienčime, ktorý bol výplodom nacistického myslenia. Ten kto tam bol a videl na vlastné oči továreň na smrť pochopí prečo sa tu každoročne schádzame. Nie len preto aby sme si pripomenuli túto strašnú dobu, ale aj preto aby sme varovali pred tými ktorí hocikde a z hoci akých pohnútok rozosievajú okolo seba semená nenávisti či rasovej nadradenosti.
Nedopusťme aby ešte raz prišla doba, kedy bude s ľuďmi narábané horšie ako s dobytkom. Nedopusťme aby ešte raz prišla doba, ktorá dovolí, pod hoci akou zámienkou, vyvŕšiť sa na bezbranných ľuďoch. Prestaňme byť ľahostajní k nepávostiam okolo nás. Lebo ľahostajnosť a nezáujem umožňujú dostať sa k moci takým, po ktorých zostali nápisy na stenách v tejto obradnej sieni.
Česť pamiatke všetkým obetiam holokaustu.
