Koncentračné stredisko v Žiline zrušili 24. októbra 1942. Po dočasnom ukončení deportácií v októbri 1942 zostalo na Slovensku okolo 24.000 židov, pričom počet žilinských sa odhaduje na tisíc. Samotné slovenské orgány síce deportácie neobnovili, ale rôzne protižidovské akcie pokračovali aj ďalej. 29. augusta 1944 začala nemecká armáda obsadzovať Slovensko. Nemci neuznávali žiadne výnimky a od 13. septembra začali zo Žiliny transportovať na smrť vo vyhladzovacích táboroch tých židov, ktorí v meste ešte zostali. Deportovali tak 900 až tisíc osôb. Ďalších žilinských židov zavraždili priamo na Slovensku. Žilina zostala bez židov. Podľa zoznamu, ktorý zhotovil Haim Gordon, ich počas holokaustu zahynulo 2.668. Tento počet nie je úplne presný. Ešte i dnes pribúdajú do zoznamu mená na ktoré sa zabudlo, resp. objavujú sa takí, ktorí by nemali byť na žilinskom zozname. Žiadne číslo nemôže vyjadriť rozsah a dosah celej tragédie.
V priebehu druhej svetovej vojny neboli žilinskí židia len bezbrannými obeťami, ale mnohí z nich sa zapojili do protifašistického odboja. V našom meste sa určitý čas skrývali Rudolf Vrba (Walter Rosenberg) a Jozef Lánik (Alfred Wetzler), ktorí ušli z Osvienčimu a priniesli informácie o mechanizme likvidácie židov v tomto tábore. Zo Žiliny bol Daniel Dionýz Lénard, ktorý ušiel z Majdanku a napísal svedectvo o pomeroch v tomto koncentračnom tábore. Žilinčan Ervín Steiner a ďalší pomáhali pri záchrane židov z Poľska, falošné dokumenty pre židov vyrábal Janko Weil a iní. Martinovi Spitzerovi sa podaril dobrodružný útek v železničnom vagóne do Švajčiarska. Do SNP sa zapojili Akiva Nir (Karol Neufeld), Leopold Šram (Schramm), Arieh Klein, zahynuli v ňom Cvi Gross, Pavel Feldmann, Július Bronner a ďalší. V československej Svobodovej armáde bojovali napríklad Matilda Braunová a Vojtech Braun, v čs. západnej armáde padli František Hersch, Bernard Ring, Imrich Glasel a iní, bojovali v nej Ladislav, Zolo a Pavel Bockovci, Ladislav Scheimann a ďalší. Žilina bola oslobodená 30. apríla 1945. Pri jej oslobodzovaní zahynul jeden židovský vojak.
Zvyšky žilinských židov sa po vojne vracali už do iného mesta. Zo Žiliny bola odstránená väčšina predvojnových židovských lekárov a advokátov, mnohí vlastníci nehnuteľností, priemyselníci, podnikatelia, obchodníci, športovci. To sa muselo odraziť a odrazilo na kvalite života v meste, na potenciáli jeho rozvoja. Žilina navždy stratila veľkú skupinu obyvateľstva, ktorá spoluvytvárala jeho charakter.
Medzi navrátilcami boli takí, ktorí prišli len na krátky čas. Nenašli nikoho zo svojich príbuzných, v ich domoch a bytoch boli cudzí ľudia. Odišli študovať do iných miest, vysťahovali sa do USA či Palestíny. Niektorí z navrátilcov si zmenili mená a snažili sa splynúť s ostatným obyvateľstvom. Opäť nastal každodenný život a v ňom aj boj o navrátenie židovského majetku, čo vyvolalo veľa vášní a nenávisti. Keby aj nebolo otázky reštitúcií, nedalo sa čakať, že antisemitizmus zmizne zo dňa na deň. Slovenskom prešiel veľký exodus poľského židovstva, pri ktorom pomáhali aj žilinskí židia. Mládež v Žiline sa pripravovala na aliu, vytvorila sa hachšara, nechýbala ani miha Makabi Hacair.
Prvé povojnová valná hromada ŽNO sa konala 5. júla 1945. „Musíme všetko znova vybudovať,“ zdôrazňuje Šimon Goldenberg, ktorého zvolili za tajomníka obce. Tento predvojnový učiteľ v židovskej škole netušil, aké vnútro- a zahraničnopolitické prekážky zabránia naplneniu jeho slov. Nejasná je finančná situácia obce, jej vedenie sa v prvých týždňoch venuje hlavne pomoci spoluveriacim, zriadeniu kuchyne a rozdávaniu príspevkov od Joint-u. 1. augusta 1945 má obec asi 100 členov, pričom židovské náboženstvo vyznáva asi 500 ľudí. Počet židovských navrátilcov do mesta možno odhadnúť na necelých 800.
Tak ako na celoslovenskej scéne, aj v Žiline dochádza k zlúčeniu neologickej a ortodoxnej obce. V druhej polovici 40tych rokov odchádzajú do zahraničia ďalší židia, a tak na valnej hromade ŽNO v januári 1949 je len 26 členov.
Nastávajú roky päťdesiate, ktoré boli pre ŽNO veľmi ťažké. Rozbieha sa ťaženie proti sionistom a občanom židovského pôvodu. Ľudia majú jednoducho strach, a tak vo vedení žilinskej ŽNO sú časté
| …predchádzajúca strana |
