Život medzi dvoma svetovými vojnami
Židovské obyvateľstvo
V prvých rokoch 20. storočia zaznamenala Žilina veľmi rýchly rast obyvateľstva. „Do čisto slovenského mesta prišli obyvatelia z ostatných častí Uhorska, z Čiech a Moravy, z Poľska, Talianska a ďalších krajín, ale mesto napriek rozsiahlym maďarizačným úsiliam si aj v nepresných uhorských štatistikách zachovalo slovenský charakter.1 Podľa údajov z roku 1919 sa z 11.996 obyvateľov Žiliny hlásilo k národnosti česko- slovenskej 10.313 ľudí, čo je takmer 86%. Maďarov bolo šesť percent a Nemcov asi päť percent. Čo sa týka náboženského vyznania, najpočetnejší boli katolíci (takmer 82%), ale hneď na druhom mieste boli židia s počtom 1.604 osôb a podielom viac ako 13%.2prítomných obyvateľov, čo bolo 14,3% všetkých ľudí.7
Ako vyplýva z hlásení židovských náboženských obcí na Slovensku z roku 1922, väčšina z nich síce udáva ako obcovaciu reč nemčinu, Žilina ale patrí k tým mestám, kde ŽNO za svoju obcovaciu reč považuje nemčinu a slovenčinu, alebo len slovenčinu.3 Z hľadiska hlásenej národnosti a jazyka je ale otázne, nakoľko u židov zodpovedá tento údaj skutočnosti a do akej miery je tendenčný a snaží sa vyhovieť požiadavkám novej vlády. V každom prípade korene väčšiny vtedajších žilinských židovských rodín boli vo Varíne, Rajci a ďalších okolitých obciach, na Morave alebo v južnejších častiach bývalého Uhorska.
V ČSR sa stretli na jednej strane židovské komunity v Čechách a na Morave, na strane druhej židia zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Ich tradície, vývoj, stupeň asimilácie atď. boli rozdielne. Nemožno to ale interpretovať tak, že vysoký stupeň asimilácie a liberálne postoje k tradíciám boli len v západnej časti novej republiky. Platí to v zvýšenej miere o Žiline, ktorá vzhľadom na svoju polohu a na to, že bola významnou križovatku železničných tratí, centrom priemyslu, bankovníctva a obchodu, platila za otvorené, pre niekoho až kozmopolitické mesto. Prejavilo sa to aj v židovskej komunite: zatiaľ čo v celoslovenskom priemere jednoznačne dominovalo ortodoxné židovstvo, v Žiline mali prevahu neológovia. K ortodoxným sa na Slovensku hlásilo viac ako 75%4 židov , kým v Žiline bol v roku 1929 podľa počtu členov obcí tento pomer 10:1 v prospech neológov. Pritom tento podiel môže byť ešte skresľujúci, pretože organizovanosť neológov v židovskej obci bola podstatne nižšia než u ortodoxných.
Roku 1921, 15. februára, sa uskutočnilo prvé sčítanie ľudu v ČSR. Počet židov na Slovensku dosiahol podľa náboženstva u prítomného obyvateľstva takmer 136.000 ľudí (4,5% populácie). Zo židov sa vyše 70.000 osôb sa hlásilo k židovskej národnosti (2,3% obyvateľstva Slovenska), viac ako 29.000 k československej, takmer 22 tisíc k maďarskej a okolo 9.000 k nemeckej atď.5 Počet ľudí židovského vyznania v Žiline dosiahol 1.680 osôb.6 Na celkovom počte obyvateľov to bol podiel 13,9%.
Pri ďalšom sčítaní v roku 1930 bol počet židov na Slovensku z hľadiska náboženstva u prítomného obyvateľstva takmer 137.000 (4,1% populácie). Zo židov malo židovskú národnosť takmer 73.000 ľudí (necelých 2,2% všetkého obyvateľstva), maďarskú národnosť necelých 10.000 a československú vyše 44.000. V Žiline malo židovské náboženstvo 2.498 prítomných obyvateľov, čo bolo 14,3% všetkých ľudí.7
________________________________________
1Kolektív: Mesto Žilina, RRA, Žilina 1997, str. 19
2Soznam miest na Slovensku dľa popisu ľudu z roku 1919, Slovenská kníhtlačiareň, Bratislava 1920
3Ješajahu Andrej Jelínek: Židia na Slovensku v 19. a 20. storočí I. časť, SNM, Múzeum židovskej kultúry, Bratislava 1999, str. 53
4Robert Büchler: Židovská komunita na Slovensku pred druhou svetovou vojnou. In Tragédia slovenských židov, Datei, Banská Bystrica 1992, str. 19
5Sčítání lidu v Republice Československé ze dne 15. února 1921, III. díl, nakl. Bursík a Kohout, Praha 1927
6Franz Friedmann: Einige Zahlen über die tschechoslovakischen Juden, Barissia, Praha 1933, str. 40
7Sčítání lidu v Republice Československé ze dne 1. prosince 1930, Díl I., nakl. Bursík a Kohout, Praha 1934
