Židovský kalendár

1 Všetko má svoj čas a svoju chvíľu každé úsilie pod nebom. … Kazateľ 3:1

Pred tým, ako sa dostaneme k židovským sviatkom, je dôležité si povedať pár slov o židovskom kalendári (Luach). Najzrejmejším rozdielom viditeľným na prvý pohľad je letopočet. Oproti občianskemu letopočtu, ktorý sa počíta od predpokladaného narodenia Ježiša, sa líši o 3760 rokov (rozdiel vzniká preto, lebo židovský počiatok letopočtu sa počíta od stvorenia), takže v roku 2008 o.l. prebieha rok 5768. Nie je to úplne pravda, pretože kalendárny nový rok v židovskom kalendári pripadá niekde na prelom septembra – októbra, takže koniec roka 2008 o.l. bude už rok 5769. Aby to nebolo také jednoduché máme v priebehu roka štyri nové roky. Je to nový rok začínajúci 1.nisanom, ktorý má vplyv na určenie poradia židovských sviatkov. Nový rok daní alebo desiatkov zo zvierat začínajúci 1.elulom. Potom nový rok začínajúci 1.tišri slúžiaci na bežné počítanie rokov no a napokon nový rok stromov pripadajúci na 15.ševat. Ako ste si iste všimli, okrem letopočtu má židovský kalendár aj svoje názvy mesiacov, ktoré sa líšia od bežných mesiacov aj dĺžkou trvania. Súčet dni v jednotlivých mesiacoch nám dáva 354, alebo 355, čo je o 11 dní menej ako civilný rok. Tento rozdiel by spôsoboval problém ani nie tak v súvislosti s občianskym letopočtom, ale najmä pre židovské sviatky, ktoré musia začínať v určitom ročnom období. Z tohto dôvodu sa sedem krát za devätnásť rokov vkladá do kalendára trinásty mesiac adar bejt.

Zoznam mesiacov židovského kalendára

Začiatok každého mesiaca, ktorý sa nazýva Roš Chodeš (z hebrejčiny hlava mesiaca) je polo- sviatok a v dávnych dobách bol vyhlasovaný v Erec Israel na základe pozorovaní Mesiaca. Pre zjednodušenie sa dá povedať, že začiatok nového mesiaca sa kryje s fázou Mesiaca nov. V niektorých komunitách býva zvykom u žien nepracovať na sviatok Roš Chodeš ako odmena za to, že sa odmietli zúčastniť na obetovaní zlatého teľaťa. Sviatok sa slávi vždy posledný deň predchádzajúceho a prvý deň nadchádzajúceho mesiaca. V tejto súvislosti sa musíme zmieniť aj o chápaní jednotlivých dní v živote židov. Každý deň začína a končí večer a nie ako je to bežné v našej civilizácii. Toto chápanie sa opiera o Tóru, keď pri výpočte jednotlivých dní, ktoré B-h použil na stvorenie sveta sa vždy hovorí … bol večer a bolo ráno deň prvý… atď. Preto aj Šabat začína v piatok večer a končí v sobotu večer.

Tento krátky exkurz židovským kalendárom pomôže lepšie si predstaviť význam židovských sviatkov v ich prepojenosti na určité obdobia v roku a viac pochopiť ich symboliku a význam pre židov.