Autor týchto riadkov sa ospravedlňuje rodine pani Zuzky Weilovej i čitateľom Kehily. Len jeho nepozornosť zapríčinila, že nasledujúce riadky sa objavujú až teraz. Neskoro, ale okolo úmrtia pani Zuzky nemožno prejsť len tak.
Ak odíde človek starší než 90 rokov, zvykneme pokývať hlavou a povedať: dožil sa pekného veku. V prípade pani Weilovej (1923-2018) to neplatí. Za to, aká bola, čo urobila pre svojich židovských spoluobčanov zo Žiliny by si zaslúžila žiť ešte roky, keby to šlo, tak večne.
Jej byt v izraelskom meste Givatayim neďaleko Tel Avivu bol strediskom, v ktorom sa zbiehali nitky a údaje o židoch zo Žiliny roztratených po svete. Ak si potreboval informáciu, prípadne pootvoriť dvere k ťažšie prístupnému človeku, pani Weilová ochotne pomohla.
Držím v ruke zoznam, ktorý kedysi vytvorila a potom upresňovala. Mená, adresy, telefónne čísla žilinských židovských spoluobčanov z Jeruzalemu, Montrealu, Prahy, Sydney, Washingtonu. Aj stĺpec s dátumom úmrtia. Bohužiaľ za tie roky sa podiel tých, čo sa odobrali na druhý, verme, že lepší svet podstatne zvýšil. Žije už len veľmi málo židov zo Žiliny, ktorí si pamätajú na-pre väčšinu z nich-šťastné obdobie pred druhou svetovou vojnou. Súčasne tých, ktorí nemôžu zabudnúť na príkoria počas prvej Slovenskej republiky. A predsa sa im rozžiarili oči, keď spomínali na svoju Žilinu, ktorú tak radi po roku 1989 navštevovali. Bohužiaľ už nikdy neuvidíme na uliciach nášho mesta Eriku Spirovú (Tellemannovú), Pavla Hochfeldera alebo Martina Spitzera. Teraz sa k ním pripojila aj Zuzka Weilová.
V knihe Židia v Žiline sa píše o živote pani Weilovej (rodenej Sigmundovej). Preto na tomto mieste len krátko: narodila sa v Budapešti, ale od svojich troch rokov bývala v Žiline. Bezstarostný čas detstva a dospievania čoskoro vystriedala hrôza. O tom, či prežiješ nerozhodovali často len šťastie a náhoda, ale aj húževnatosť a odvaha. Na jar 1942 sa Zuzka zachránila pred vyhladzovacím táborom, avšak ocitla sa v žilinskom koncentračnom stredisku. Podarilo sa jej dostať z tábora von a ilegálne odišla do Maďarska. V roku 1944 bola medzi tými židmi, ktorí sa zachránili v povestnom Kastnerovom vlaku.
Po vojne žila v Prahe. Jej prvý manžel nešťastne zomrel pri nehode. S dvoma deťmi sa vysťahovala do Izraela, kde sa druhý raz vydala za Žilinčana Janka Weila.
Pani Zuzka nám pomohla pri príprave knihy Židia v Žiline. V novembri roku 2007 prichádzali do jej bytu bývalí Žilinčania, ktorí autorovi týchto riadkov rozpovedali svoje životné osudy. Gerda Büchlerová, Andrej Sigmund, Israel Pick alebo Jozef Steiner. Cesty po Izraeli za Ladislavom Scheimannom či Ariehom Kleinom. Mohol sa tak odstrániť nejeden otáznik, publikácia obohatiť o ďalšie fakty a príbehy.
Vo svojom článku pani Weilová v roku 2007 napísala: „…rada spomínam na detstvo v Žiline, ale mám aj mnoho smutných spomienok… už 51 rokov bývam v Izraeli. Tu som našla nový domov. Mám dve podarené deti a päť podarených vnúčat, a to mi dáva radosť zo života.“
Vďaka Vám, pani Weilová, za radosť a dobrotu, ktorú ste rozdávali Vy. S Vami odišiel jeden z posledných pamätníkov na Bielovo kníhkupectvo, výborné krémeše v cukrárni u Kulkovcov alebo na výučbu hádzanej u riaditeľa Bronnera. Pripomíname si Vaše vystúpenie na smútočnej tryzne na žilinskom židovskom cintoríne. Nie ste zabudnutá. Nech je Vaša duša prijatá do zväzku živých!
Peter Frankl
