Pripravované knihy z vydavateľstva Marenčin PT

Anton Baláž: Dva slovenské osudy Špitzer – Mach

Rozprávanie o osobných stretnutiach autora s dvoma výraznými postavami našej nedávnej histórie, ktoré zosobňujú dve protichodné podoby slovenského osudu. Špitzerov židovský osud poznal z rodiska, keďže vyrastal neďaleko pracovného tábora pre Židov v Novákoch. Po návrate Alexandra Macha z väzenia v roku 1968 s ním Špitzer viedol dialóg o jeho podiele na tragickom osude slovenských Židov počas Slovenského štátu. Navrhol A. Balážovi, vtedy poslucháčovi žurnalistiky, napísať diplomovú prácu o Machovej novinárskej tvorbe. Od ich prvého stretnutia v Univerzitnej knižnici v apríli 1969 až do ich prerušenia Štátnou bezpečnosťou v polovici sedemdesiatych rokov sa v knihe odvíja príbeh rozhovorov, v ktorých mal autor možnosť zoznámiť sa nielen s Machovou novinárskou tvorbou, jeho polemikami i priateľstvom s poprednými komunistickými intelektuálmi Novomeským a Clementisom, „z prvej ruky“ poznať a zaznamenať Machov pohľad na celú garnitúru slovenských i nemeckých politikov, osobitne na Tuku a Hitlera a byť svedkom jeho úvah, za akých okolností a za akú cenu vznikol a existoval Slovenský štát. Juraj Špitzer sa v čase vylúčenia z literatúry a zákazu publikovania vracal vo svojich textoch i rozhovoroch k svojej odbojárskej identite, k osudu židovskej partizánskej jednotky, ktorej bol prvým veliteľom a hľadal aj odpovede na otázku prečo nechcel byť Žid ani v povojnovej slovenskej spoločnosti. Sugescia autorovho rozprávania o stretnutiach s Jurajom Špitzerom a Alexandrom Machom v podobe „paralelných osudov“ odrážajúcich ich životy a myslenie je v knihe doplnená úryvkami z Machových doteraz nepublikovaných denníkov, ktoré si viedol po návrate z väzenia aj Špitzerovým prežívaním normalizačných rokov, overovaním si hodnoty židovstva vo svete stále zaťaženom antisemitizmom. Ich príbehy nestrácajú svoju aktuálnosť ani v súčasnosti.

Anton Baláž (1943) absolvent FFUK v Bratislave, prozaik, autor čitateľsky úspešných románov Skleníková Venuša, Tu musíš žiť, Chirurgický dekameron, Hijó, kone Stalinove, Tábor padlých žien (vyšiel vo viacerých domácich vydaniach i zahraničných prekladoch a v roku 1997 bol sfilmovaný) a Len jedna jar, kníh literatúry faktu Hriešna Vydrica, Transporty nádeje a biografického románu o Jánovi Lajčiakovi Prehovor, Ezechiel. Vo svojich knihách sa ako jeden z mála súčasných autorov vracia k povojnovým dejinám a prináša v nich vážny, často i groteskný, dokumentárne podložený a preto historicky korektný pohľad na osudy ľudí, ktorí sa stali obeťami či rukojemníkmi nehumánneho režimu.

Kniha má vyjsť 10.8.2019.


Ján Hlavinka, Peter Salner a kol.: Tábor smrti Sobibor, Dejiny a odkaz

Kniha Sobibor – tábor smrti vznikla pri príležitosti 75. výročia povstania väzňov v tábore smrti Sobibor a následného zničenia tohto miesta hrôzy. Práve tu bolo zavraždených najviac slovenských Židov. Autori, významní bádatelia, si všímajú aspekty existencie a zničenia Sobiboru, profil páchateľov, ľudí, ktorí dokázali spáchať neuveriteľné zločiny. Kniha predstavuje dôležitý príspevok k hlbšiemu poznaniu smutnej kapitoly nedávnych dejín Slovenska.

Predpokladaný dátum vydania knihy je september 2019.


Eva Schwebelová: Nevráť sa, Fragmenty zo života

Kniha je zložená Z 15 fragmentov. Autorka píše o osude svojich rodičov. Mama bola deportovaná prvým transportom do Osvienčimu v marci 1942. Otec si zachránil život vďaka zázraku. Ťažiskom knihy je autorkin exil vo Francúzsku. Prvý manžel náhle zomrel, keď mala dvadsaťdva rokov a bola tehotná. Čakali prvé dieťa, syna Gabriela, ktorý má dnes 45 rokov. Píše otvorene o svojom zložitom vzťahu s mamou, opisuje, ako prežila prvé roky v Štrasburgu, rozpráva o šťastných aj smutných udalostiach života…

Eva Schwebelová sa narodila 18. augusta 1951 v Košiciach, kde žila do júna 1968. V auguste 1968 bola v Štrasburgu na letných prázdninách a tam aj ostala. Maturovala v Štrasburgu, kde žila pätnásť rokov. Študovala jazyky a politické vedy. Pracovala osem rokov v Rade Európy na viacerých odboroch ako administrátor. V roku 1983 sa presťahovala do Paríža, kde pracovala 27 rokov v Rozvojovej Banke Rady Európy. (Council of Europe Development Bank). Posledné roky pôsobila ako Country Manager na Slovensku, v Českej Republike a v Gruzínsku.

Kniha má vyjsť 25.8.2019.