Svadba a manželský život
[… ženích a nevesta]
Podľa Talmudu štyridsať dní pred narodením chlapca je v nebi ohlásené, koho dcéru si vezme za ženu. Skutočne nebeský výber partnera. V jidiš sa na označenie perfektného páru používalo slovo bašert, ktorého význam by sa v skutočnosti dal preložiť ako osud. Podľa Midraša možno „získať“ manželku troma spôsobmi, prostredníctvom peňazí (kúpenie svadobného prsteňa a jeho akceptovanie budúcou manželkou už napĺňa túto podmienku), zmluvou alebo sexuálnym spojením. Akýmkoľvek spôsobom, manželka môže byť získaná len s jej súhlasom. Toľko hovorí Midraš, no v súčasnosti je samozrejmosťou aj legálne uskutočnenie sobáša pre jeho civilnú platnosť. Samotný proces sobášenia má v židovský tradíciách dve fázy kiddušin (niečo ako zasnúbenie, doslovne „posvetenie“) a nisuin alebo plnohodnotné manželstvo (doslovne „pozdvihnutie“). Už kiddušim je viac menej záväzné a ruší sa iba rozvodom alebo smrťou. Naplnenie manželstva je však uskutočnené až dokončením fázy nisuin.
[… manželská zmluva]
Súčasťou svadobného procesu je aj svadobná zmluva alebo ketuba. Slovo ketuba je v hebrejčine odvodené od slova písmo a toto písmo dáva budúci nádejný manžel svojej nádejnej manželke. Zmluva popisuje vcelku podrobne manželove povinnosti počas manželstva, upravuje dedičské nároky v prípade jeho smrti a zabezpečenie detí narodených z tohto manželstva. Okrem toho zmluva jasne popisuje záväzok majetkového vyplatenia manželky v prípade rozvodu (zvyčajne nie malého, aby zmluva skôr odradzovala od rozvodu, ako naň navádzala).
[… svadba]
Židovská svadba tak, ako aj u iných národov a v iných náboženstvách, má svoj presný postup naplnený rôznymi tradičnými úkonmi, ktorými sa pripomínajú rôzne udalosti z minulosti a deklarujú záväzky do budúcnosti. Je zvykom (tradičná židovská svadba), že sa chatan (ženích) a kala (nevesta) týždeň pred svadbou nestretávajú a jeden deň pred svadbou sa postia. Svadobný ceremoniál trvá asi 20-30 minút. Začína sa príchodom nevesty so závojom (tak, ako bola závojom zahalená aj Rebeka, keď ju priviedli k Izákovi), ktorá obíde ženícha dookola. Dve požehnania sú prednesené nad vínom, ženích navlečie neveste svadobný prsteň na prst približne so slovami „Buď mi požehnaná týmto prsteňom v súlade so zákonom Mojžíša a Izraela“. Potom sa prečíta svadobná zmluva ketuba a začína sa fáza nisuin. Nevesta so ženíchom stoja pod baldachýnom (chupa) umiestneným na štyroch tyčiach, symbolizujúcim domov, do ktorého ženích nevestu prináša. Význam baldachýnu je taký veľký, že sa niekedy svadobnému ceremoniálu hovorí aj Chupa. Budúci mladomanželia recitujú sedem požehnaní pred minjanom a následne spoločne pijú víno. Ženích potom rozpučí pravou nohou pohár, aby si aj v tejto príjemnej chvíli pripomenuli zničenie Jeruzalemského chrámu. Mladomanželia potom nakrátko opustia spoločnosť a odídu do súkromnej izby, akoby ženích symbolicky odviedol nevestu domov. Pokračuje sa samozrejme hostinou, po ktorej sa znova opakuje sedem požehnaní. Tanec a veselá muzika je súčasťou každej židovskej svadby.
[… košér intímny život]
Áno, tak ako ostatné časti života, aj intímne spolužitie je popísané v židovských zákonoch halache. Keďže sa jedná o komplikovanejšiu tému, v prípade akýchkoľvek nejasností ohľadne sexuálneho života, je vždy odporúčané radšej kontaktovať zodpovednú rabínsku autoritu. V každom prípade sa judaizmus nepozerá na sex ako na niečo nečisté a zlé (aj keď sexuálna žiadostivosť pochádza z jecer ra – zlej stránky, ale z tej ostatne pochádza aj smäd alebo hlad). Intímny život má za úlohu, z pohľadu judaizmu, nielen zabezpečiť splnenie micva o „množení“, ale aj udržiavať harmonické spolužitie manželov. Pri sexe nejde teda len o fyzickú, ale samozrejme aj o psychickú stránku veci. Aj z tohto dôvodu je sex dovolený len v rámci manželstva (nie je dovolený pred svadbou). Mať sex je právom ženy, a nie muža, aj keď žena nesmie používať odmietnutie sexu ako trest alebo nebodaj prostriedok na vydieranie partnera (medzi tri základné práva vydatej ženy, ktoré muž nesmie zanedbávať, patria okrem sexu ešte právo na dostatočnú stravu a oblečenie). Antikoncepciu judaizmus ako takú nezakazuje, pokiaľ máme v konečnom dôsledku úmysel splniť micvu „byť plodný a rozmnožovať sa“ (dve deti, po jednom z každého rodu, už napĺňa toto prikázanie) a nedochádza pri nej k zničeniu alebo blokovaniu semena života. V ortodoxných židovských obciach (niekedy nielen v nich) sa dodržuje zákon nida – pravidlá upravujúce čistotu intímného života počas menštruačného cyklu.
[… rozvod]
Rozvod v judaizme nie je zakázaný, v niektorých prípadoch dokonca odporúčaný, aj keď úlohou každého je prekonávať životné prekážky tak, aby sa rozvodu vyhol. Pravidlá rozvodu, alebo skôr pravidlá na usporiadanie, ako majetkových, tak osobných vzťahov po rozvode, sú vcelku detailne popísané v ketube – manželskej zmluve. Dôvodom rozvodu môžu byť rôzne situácie, najmä však neplnenie si manželských povinností, nevera, násilie a pod. Rozvodová zmluva sa nazýva get a akt rozvodu je dokonaný prevzatím getu manželkou alebo jej právnym zástupcom od manžela. Treba priznať, že postavenie manželov, keď sa jedná o rozvod, nie je vždy rovnoprávne a žena nemá právo podať žiadosť o rozvod. Rabínsky súd však v súčasnosti môže v určitých prípadoch nariadiť manželovi, aby sa rozviedol. V reformných židovských obciach sa uznáva aj civilný rozvod.
