Po prvej svetovej vojne vznikla ČSR. Stretli sa v nej židovské komunity s rôznymi tradíciami, vývojom a stupňom asimilácie. Počet židov v Žiline sa postupne zvyšoval. Roku 1921 ich bolo 1.680 (takmer 14 percent obyvateľstva) a roku 1930 už takmer 2.500.
Rozpad Rakúsko- Uhorska sa stretol u židov na Slovensku s nemalými obavami. Aká bude nová vláda, ako sa bude chovať k židom? Začiatky ČSR neboli pre časť židov šťastné. Na mnohých miestach, aj v Žiline, došlo k násilnostiam proti nim. Pomery sa ale postupne konsolidovali, prichádzajú takmer dve desaťročia mierových rokov, v priebehu ktorých dosahuje vrchol život židovskej komunity v meste. Židia dosiahli za prvej ČSR také hospodárske, politické a spoločenské podmienky ako na tomto území nikdy predtým. Roku 1919 bolo z 25 advokátov v meste 20 židov a z 12 lekárov sú 10 židia. Takmer rovnaký obraz je aj pri pohľade do prvého žilinského adresára z roku 1930: takmer všetci lekári a advokáti sú židia, ktorí majú prevahu aj medzi vlastníkmi hotelov či tovární. Mesto pomáhajú budovať židovskí architekti a stavitelia Maximilián Scheer, Jozef Zweigenthal, Július Stein a ďalší. Židia majú vedúce miesta v Drevárskej tržnici, vlastnia väčšinu obchodov na hlavných žilinských uliciach, majú značný podiel medzi podnikateľmi v Živnostenskom spoločenstve.
Ich rastúci význam sa prejavil aj v politickom živote. Strana Poale Zion začala v meste pôsobiť v októbri 1919, bol tu aj Ľudový zväz židov pre Slovensko, Židovská strana atď. Roku 1921 boli v mestskom zastupiteľstve Hugo Spanyol a Ignác Spierer. Žilina sa stáva jedným z centrov sionistického hnutia na Slovensku, bol tu aj zjazd Židovskej strany. Roku 1927 sa Hugo Spanyol dokonca stal prvým námestníkom starostu a roku 1931 Rudolf Braun druhým námestníkom starostu. Žilinskí židia pôsobili aj v iných než židovských stranách, k najaktívnejším patrili v rôznych ľavicových zoskupeniach.
Roku 1938 sa v Žiline objavujú židovskí utečenci z Nemecka a Rakúska. V meste sa objavujú prvé protižidovské výstrelky.
Čo sa týka náboženského života za prvej republiky, v roku 1921 sa konalo ustaľujúce valné zhromaždenie ortodoxnej obce. Jej prvým predsedom sa stal Samuel Schlesinger. Rozštiepenie židov v Žiline nebolo bezproblémové a spolunažívanie oboch obcí nebolo ani v ďalších rokoch bez treníc. Väčšine židov sa ale darilo. Rozpory síce boli, ale nebol to boj na život a na smrť, heslom bolo žiť a nechať žiť. Predsedom neologickej ŽNO bol v rokoch 1917- 1937 Ignác Spierer. Na rozdiel od situácie inde na Slovensku, mali v Žiline medzi židmi jasnú početnú prevahu neológovia.
Roku 1927 sa konalo slávnostné vysvätenie ortodoxnej modlitebne v Žiline. Stavbu novej neologickej synagógy dokončili roku 1931. Stavba podľa projektu nemeckého architekta Petra Behrensa presiahla význam mesta a bola slovenskými architektmi vyhodnotená ako jedna z piatich najvýznamnejších spoločenských stavieb na Slovensku v 20. storočí.
Veľmi bohatý bol židovský spolkový život. Nebola to len Chevra Kadiša, ale i ženské združenia, vzdelávací spolok Zion, Makabi, Hort, Hašomer Hacair, Makabi Hacair a ďalšie organizácie.
Medzi vojnami bola Žilina rušné, kypiace mesto. Vyrástol tu žid Alexander Aranyos, ktorý zložil prvé slovenské tango Dita. Dámy obdivovali tenor Berca Godsteina, konala sa tu vôbec prvá výstava maliara Imricha Weinera- Kráľa na Slovensku. Na hlavných uliciach- Masarykovej či Hviezdoslavovej, na Námestí Slobody, všade ste mohli vidieť židovské obchody, hotely a ďalšie firmy. Rodiny Langfelderovcov, Spanyolovcov, Ringovcov, Braunovcov, Vogelovcov, Schlesingerovcov, Herschovcov, Scheerovcov a mnohé ďalšie v meste niečo znamenali. Žili tu ale aj chudobní židia ako Katzovci, Eliašovci a iní. Veľmi obľúbená bola židovská ľudová škola, ktorú pre jej kvalitu navštevovali aj mnohé nežidovské deti. Židia sa neoddeľovali od ostatného obyvateľstva, nežili v nejakom spoločenskom alebo duchovnom gete, významne prispeli k mnohokultúrnemu charakteru mesta.
| …predchádzajúca strana |
