Z týchto takmer 2.500 osôb sa k židovskej národnosti prihlásilo 1.076 ľudí (3. miesto medzi národnosťami v meste, po národnostiach československej a nemeckej), teda niečo viac ako šesť percent obyvateľstva.8 Podiel obyvateľstva židovského náboženstva i národnosti bol teda v Žiline podstatne vyšší než bol priemer na Slovensku. Podiel židov, ktorí v Žiline udali židovskú národnosť bol ale len 43%, zatiaľ čo na Slovensku dosiahol vyše 53%.
Z porovnania údajov 1921 a 1930 vyplýva, že v rámci Slovenska sa počet židov (náboženstvo) síce zvýšil, ale vzhľadom na rast celkového počtu obyvateľstva na Slovensku o takmer 11 percent to znamenalo, že ich podiel o niečo klesol, čo ale neplatí o podiele židov, ktorí sa z celkového počtu židov hlásili k židovskej národnosti (rast z 51,9 na 53,1%). Podiel židovskej národnosti na celkovom počte obyvateľov Slovensko sa znížil len nepatrne. V Žiline sa počet židov (náboženstvo) zvýšil o 48,7%, ale vzhľadom aj na rýchly rast celkového obyvateľstva (o 44,5%), ich podiel sa zvýšil len mierne.
Iné údaje dostávame, keď porovnávame národnosť čs. štátnych príslušníkov. Z tisíc ľudí sa (v promile) v Žiline hlásilo v roku 1921 k židovskej národnosti 57,9, ale v roku 1930 už 64,1, zatiaľ čo na Slovensku bol trend opačný (23,9- 20,1). V Žiline bol v tomto ukazovateli rast nemeckej a pokles maďarskej národnosti, zatiaľ na Slovensku klesla nemecká i maďarská národnosť.9
Z politických okresov na Slovensku bola Žilina počtom židov 2.888 v roku 1930 na 13. mieste (na prvom mieste mesto Bratislava s takmer 15.000 židmi). Čo sa týka miest zaujímala Žilina v rovnakom roku počtom židov osme miesto (2.498 židov), čo oproti roku 1921 znamenalo zvýšenie o 818 ľudí. Prírastok o takmer 49 percent bol najrýchlejší zo všetkých väčších miest na Slovensku (Košice na druhom mieste mali prírastok len o niečo viac ako 27%).10
Došlo k zmenám v štruktúre židovského obyvateľstva. Zatiaľ čo v 19. storočí a na začiatku 20. storočia sa do Žiliny sťahovali hlavne židia z okolitých obcí, Moravy, prípadne z južnejších častí Uhorska, v prvej republike k ním pribúdali hlavne židia z východných oblastí ČSR, ktorých lákala povesť mesta s rýchlym rozvojom, silnou ekonomikou a teda s lepšou možnosťou obživy než na východnom Slovensku alebo na Podkarpatskej Rusi.
Posledné údaje o počte židov v Žiline pred vojnou máme zo sčítania ľudu k 31. decembru 1938. Vyplýva z neho, že židovské náboženstvo vyznávalo 2.465 občanov, čo bolo 14,4% všetkých obyvateľov mesta. Pri porovnaní s rokom 1930 došlo teda k miernemu poklesu počtu židov, ale ich podiel sa nepatrne zvýšil. K židovskej národnosti sa však prihlásilo len 395 obyvateľov, čo bol oproti roku 1930 značný pokles.11 Ovplyvnil to nielen trend, že židia na Slovensku sa stále viac hlásili k slovenskej národnosti, ale predovšetkým politika a vyhlásenia predstaviteľov autonómneho Slovenska a z toho vyplývajúce obavy občanov hlásiť sa k židovskej národnosti.
Vráťme sa do prvých rokov ČSR. Mladá republika mala v rokoch 1918- 1919 nemalé problémy, ktoré sa prejavili aj v Žiline a okolí. Veď maďarské vojsko okupovalo Žilinu a čs. armáda do mesta vstúpila zase až v decembri 1918. Žilina sa vzápätí, aj keď nakrátko, stáva sídlom Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovensko v čele s Vavrom Šrobárom.
Vnútro a zahraničnopolitická situácia je zložitá. V tomto období nechýbajú protižidovské vystúpenia, v ktorých obviňujú židov z toho, že sú spojencami Maďarov v boji proti ČSR. V prejave na Nový rok 1920 hodil V. Šrobár do jedného vreca Maďarov, Nemcov, odrodilcov a židov a poukázal na ich nepriateľstvo voči slovenskému ľudu. Medzi mestá, ktoré boli hniezdami revolty proti novej republike,
________________________________________
8Štatistický lexikon obcí v Krajine Slovenskej, Orbis, Praha 1936
9Sčítání lidu….ze dne 1. prosince 1930
10Spracované podľa Franz Friedmann, c.d.
11Štátny archív Bytča, pobočka Žilina (ŠAŽA), f. VOŽ (fond Veľká obec Žilina) , 20/1938 prez.
| …predchádzajúca strana |
