že židia, ktorých v okolitých dedinách vyrabovali, boli donútení utiecť do Žiliny, aby si zachránili svoj život. Vedenie mesta ale rozhodlo, že títo židia musia do 15. apríla 1919 Žilinu opustiť. Pritom vo svojich obciach nemajú kam ísť, pretože ich obydlia boli zbúrané a ich životy sú ohrozené. Spierer vyzdvihuje lojalitu židov, i to, že žilinská židovská obec sa ako prvá na Slovensku postavila kladne k novým pomerom. V závere listu žiada ministra, aby sa židia z okolitých obcí naďalej mohli zdržiavať v meste.
Mestské orgány svojím opatrením ale len reagovali na príkaz zo župného úradu v Trenčíne, ktorý stanovil, aby z územia ČSR vysťahovali cudzincov. Obyvateľstvo ČSR má byť zase vypovedané do domovských obcí. Minister postúpil Spiererovu prosbu na vybaveniu mestskému magistrátu s tým, že príslušným osobám možno povoliť „vyčkávajúcu lehotu“ do 25. apríla 1919.24
Ohľadne židov uzaviera celú záležitosť list župana Trenčianskej župy z 22. apríla 1922, ktorý s odvolaním na rozhodnutie ministra pre správu Slovenska oznamuje, že pokiaľ sa týka čs. štátnych príslušníkov, je potrebné zdržiavať sa vypovedania židovských rodín zo Žiliny, pričom každý prípad sa musí riešiť jednotlivo podľa platných zákonov. Tým sa vyhovuje odvolaniu židovskej náboženskej obce v Žiline.25
Ako to býva po prevratoch či revolúciách, extrémne postoje ustupujú, nastáva budovanie štátu. Pomery sa postupne konsolidujú, prichádzajú dve desaťročia mierových rokov, v priebehu ktorých sa rozvíja a dosahuje vrcholu život židovskej komunity v meste. Nebolo to obdobie bezkonfliktné, spoločenská, politická a ekonomická diferenciácia existovala, ale problémy a ťažkosti týchto dvoch desaťročí sa z pohľadu židov v porovnaní s hrôzou vojnových rokov a povojnovou situáciou javia ako malicherné a nepodstatné. Židia sa stali horlivými zástancami a prívržencami československého štátu. Pritom napríklad Židovská strana reprezentovala tých, čo sa hlásili k židovskej národnosti. V jej vedení prevažovali jednoznačne sionisti, ale strana bola verná ČSR. Bol to paradox, ale nakoniec i zakladateľovi ČSR Masarykovi bolo sionistické hnutie sympatické.
Dalo by sa špekulovať o tom, ako by sa vyvíjali židovská národnosť a náboženstvo, akým tempom by pokračovala asimilácia židov, keby existencia ČSR bola dlhšia ako dve desaťročia. Je nesporné, že židia dosiahli za prvej ČSR také politické, hospodárske a spoločenské podmienky, aké na tomto území nikdy predtým nemali. Súčasne je jasné, že vernosť k ČSR im uškodila v očiach slovenských nacionalistov. Možnosť dokázať svoju vernosť aj vojnovému Slovenskému štátu už nedostali, aj keď túto vernosť preukázať chceli.
Za obdobie prvej ČSR sa zvýšil počet obyvateľov Žiliny približne o 7.000, teda o viac ako 50%. Veľký priemysel- súkenná továreň, účastinná továreň na umelé hnojivá a chemické produkty, továreň na celulózu- sa vybudovali ešte za monarchie. Ešte v tomto období sa Žilina stala významným železničným dopravným uzlom, centrom drevárstva a bánk. Za prvej republiky tento rozvoj pokračoval, pribudol miestny priemysel, obchodné organizácie a peňažné inštitúcie. Aj keď kritici pripomínajú, že väčšie priemyselné podniky sa v tom čase nevybudovali,26 mesto sa vzmáhalo. V roku 1922 vzniká v Žiline významná firma: účastinná spoločnosť Spojené elektrárne severozápadného Slovenska, prevádzku začína kino Grand Bio Universum, a to premiérou prvého slovenského hraného filmu Juraj Jánošík. Roku 1924 vyrástla nová budova nemocenskej poisťovne. O rok neskôr sa dokončila hydroelektráreň na Rajčianke a začala sa výstavba Katolíckeho domu. Roku 1927 založili Mestskú hudobnú školu, je slávnostne posvätená ortodoxná modlitebňa, neologická obec sa rozhoduje pre stavbu svojej novej synagógy. V tom istom roku vytvorili žilinskí obchodníci a priemyselníci Drevársku tržnicu. Jej sídlom je hotel Rémi a má uľahčiť uzatváranie obchodov. O dva roky neskôr sa zriadila mestská verejná knižnica a začína vychádzať prvý žilinský denník s celoslovenskou pôsobnosťou- Slovenská krajina.
________________________________________
24ŠAŽA, f. VOŽ, 2034/1919
25ŠAŽA, f. VOŽ, 3059/1922
26Kolektív: Mesto Žilina, RRA, Žilina 1997, str.20
| …predchádzajúca strana |
