Aké sú židovské symboly?
[… menora]
Sedemramenný svietnik menora je najstarším židovským symbolom, napriek všeobecne rozšírenej mienke, že je ním židovská hviezda, Magen David. Svietnik tohto tvaru bol používaný v chráme a návod na jeho zhotovenie je presne popísaný v Tóre (Ex. 25:31-40). Kohanim (kňazi) zapaľovali svietnik každý večer a vyčistil ho každé ráno, keď doliali aj potrebné množstvo olivového oleja na svietenie. Menora, ako symbol židovského národa, je aj symbolom svetla, ktoré má Izrael priniesť všetkým národom. V dnešnej dobe nahradzuje menoru v synagógach ner tamid– večné svetlo. Upravenou menorou je aj chanukia, deväťramenný svietnik používaný pri oslave Chanuky – Sviatku svetiel.
[… magen David]
Ďalším a oveľa známejším symbolom Židov je Magen David – Dávidov štít, známejší ako Dávidova hviezda. Tento symbol sa začal používať až niekedy v stredoveku a dokonca sa niekedy uvádza, že bol prvýkrát použitý na označenie pražskej židovskej obce. Akokoľvek, menora je preukázateľne starším symbolom Židov. Teologický a historický význam šesťcípej hviezdy, vytvorenej prepojením dvoch trojuholníkov, je rôzne interpretovaný a azda najbližšie bude teória, pripisujúca pôvod Strednému východu, kde trojuholník (a nielen v židovskej kultúre) je znamením prinášajúcim šťastie. Celkom nový význam nadobudla Magen David v roku 1897, keď sa stala znakom sionistov. Aj keď pri vzniku moderného štátu Izrael prebehlo mnoho diskusií, nakoniec sa Magen David stala súčasťou izraelskej vlajky a červená Dávidova hviezda je ekvivalentom Červeného kríža v Európe.
[… mezuza]
Tento symbol môžeme vo všeobecnosti považovať za niečo ako menovku na dverách židovských domov. Mezuza (z hebrejčiny rám dverí) nepredstavuje talizman prinášajúci šťastie, ani nemá nič spoločné s krvou baránka, ktorou sa potierali rámy dverí noc pred odchodom z Egypta, ale je to skôr nepretržitá pripomienka B-žej prítomnosti. Schránka mezuzy, či už kovová, alebo z iného materiálu, obsahuje verše zo „židovského vyznania viery“ Šema Izrael. Umiestnenie mezuzy na ráme dverí je micva, vychádzajúca z Tóry Dt 6:9. Zaujímavý je aj spôsob umiestnenia mezuzy na dvere. Vždy je umiestnená na pravej strane dverí tak, aby sa jej prichádzajúci, pri vchádzaní do miestnosti, mohli dotknúť a vyjadriť úctu B-žej prítomnosti. A prečo je upevnená šikmo? Nuž, rabíni sa nevedeli dohodnúť, či zvislo alebo vodorovne, tak spravili kompromis.
[… cicit a talit]
Cicit a Talit (z hebrejčiny strapce a modlitebný šál) už nie sú až také všeobecne známe židovské symboly a viažu sa skôr k náboženským povinnostiam. Dôležité sú najmä strapce, ktoré majú byť trvalou pripomienkou na prikázania a ich nosenie prikazuje Tóra Num 15:38-40. V prikázaní sa spomína aj modrá, alebo tyrkysová niť (techeilet), ktorá má byť súčasťou strapca, no dnes sú strapce väčšinou iba biele. Viazanie uzlov na cicit sa riadi komplikovanou procedúrou, ktorá má náboženský a numerický význam. Keďže prikázanie nosiť cicit sa vzťahuje len na odev štvorhranného tvaru, umiestňujú sa cicit na talit, ktorý má presne takýto tvar. Môže byť vyrobený z akejkoľvek látky, okrem kombinácie vlny s ľanom, ktorá je pre Židov všeobecne zakázaná. Samotný talit nemá žiaden špeciálny náboženský význam. Jeho úlohou je prichytenie cicit. Talit s cicit sa nosí spolu s tefilin počas rannej modlitby. Ortodoxní Židia nosia kratší talit tzv. talit katan pod odevom celý deň, aby pripomienka prikázaní bola nepretržitá.
[… tefilin]
Tefilin sa niekedy prekladá ako fylaktéria, čo tomu, kto tefilin nepozná, veľmi nepomôže a navyše to nie je ani presný preklad. Pôvod slova tefilin je odvodený z rovnakého slovného koreňa, ako má hebrejské slovo tefila, znamenajúce modlitba. Šema prikazuje pripevniť si slová prikázania na ruku a medzi oči a priväzovaním si tefilin pri modlitbe toto prikázanie plníme. Tefilin sú malé kožené schránky, v ktorých sú uložené časti zvitkov Tóry. Upevňujú sa na ruku a čelo koženými remienkami podľa presne stanoveného postupu. Podobne ako zvitky v mezuze, aj v tefilin musia byť ručne napísané špeciálnym typom písma.
[… jarmulka, kipa]
Asi najtypickejším a všeobecne známym vonkajším znakom Židov, ktorý však nemá veľmi veľký náboženský význam, je malá čiapočka, ktorá sa nosí približne na temene hlavy, v našich končinách známa ako jarmulka. V hebrejčine je jej názov kipa. Zvyk Židov nosiť kipu počas modlitby, a tak vzdať úctu B-hu, pochádza asi z prastarých obyčají východných kultúr, pretože v západných kultúrach sa na znak úcty naopak prikrývka hlavy dáva dole. V starom Ríme nosilo čiapku služobníctvo, a tak Židia podobne nosením kipy ukazujú, že sú trvalými služobníkmi B-ožími. V stredoveku sa pozeralo na kipu ako na pripomienku na neustálu B-žiu prítomnosť nad nami. Akýkoľvek je dôvod nosenia kipy, je to skôr tradícia a nesúvisí s náboženskými prikázaniami. Prikrývka hlavy, ktorú nosí pápež, sa nazýva zucchetto a nemá nič spoločné so židovskou kipou.
