Posmrtný život
[… olam ha ba]
Tradičný judaizmus pevne verí, že smrťou sa ľudská existencia nekončí, ale keďže sa viac zameriava na život tu na Zemi, neobsahuje žiadnu striktnú dogmu o posmrtnom živote a skôr necháva viac priestoru pre osobný názor každého človeka. Tóra sa naozaj viac zameriava na konkrétne životné situácie a reálne odmeny alebo tresty v tomto živote. Na druhej strane v Tóre nájdeme na niekoľkých miestach naznačenie toho, že spravodliví budú znovu zjednotení so svojimi blízkymi po smrti. Viera vo vzkriesenie je jednou zo základných častí tradičnej židovskej viery, aj keď v dávnej minulosti tvorila základný rozdiel napríklad medzi farizejmi, ktorí vo vzkriesenie verili a saducejmi, ktorí tento koncept naopak odmietali. Viera vo vzkriesenie mŕtvych je jedným z 13 základných princípov viery, ako ich rozpísal Rambam. Vzkriesenie však nastane až po príchode mesiáša v čase, ktorý sa po hebrejsky nazýva olam ha-ba (svet, ktorý príde).
Olam ha-ba je považovaný za vyššiu úroveň bytia. Talmud hovorí, že celý Izrael (všetci Židia, celý dom Izraela) má podiel v olam ha-ba, avšak jednotlivé podiely nie sú rovnaké a výnimočne spravodliví ľudia budú mať podiel väčší ako obyčajní dobrí ľudia. Aký veľký tento podiel bude, určujeme svojim vlastným životom, či v ňom prevládajú dobré skutky alebo zlé. Každopádne, plnenie micvot by nemalo byť a ani nie je nejakým prostriedkom na zabezpečenie si miesta v „nebi“, ale prejavom lásky k stvoriteľovi a sebadisciplíny plniť si správne svoje povinnosti. V súčasnosti dokonca prevláda názor, že aj nežidia majú svoj podiel v olam ha-ba a judaizmus pripúšťa spásu aj pre ľudí iného vierovyznania, pokiaľ sa nejedná o modlárstvo. Už Rambam povedal, že podiel v olam ha-ba majú všetci spravodliví zo všetkých národov.
Gan eden a Gehinnom alebo raj a peklo majú tiež svoje miesto v chápaní odmeny, resp. trestu za skutky počas tohto života. Gan eden nie je však tým istým miestom, kde žili Adam a Eva, ale je to miesto odmeny, ktoré nemá presne špecifické črty a každý si ho môže inak predstavovať. Jeden zdroj hovorí, že pokoj, ktorý človek pociťuje pri správnom slávení šabatu, je približne jedna šesťdesiatina pokoja a radosti, ktorú zažijeme v Gan eden (ak sa tam dostaneme). Na druhej strane je gehinnom alebo peklo. Tradícia hovorí, že každým spáchaným hriechom spôsobujeme smrť dobrého anjela, ktorý sa mení na zlého démona a všetci takto vytvorení démoni nás za to po smrti potrestajú. Existuje obdobie očisťovania, ktoré netrvá viac ako 12 mesiacov, počas ktorého sa duše očisťujú uvedomením si všetkých svojich hriechov a premárnených príležitostí konať dobro. Nie všetky duše majú po tomto období garantovaný podiel v olam ha-ba. Toľko aspoň hovorí tradícia.
Život v pravde a spravodlivosti prináša pokoj duše a odmenu už počas života tu na Zemi a netreba čakať s „polepšením sa“ až do poslednej chvíle, pretože zlé skutky musia byť prevážené dobrými ešte počas tohto života.
