Jeho Excelencia, veľvyslanec Štátu Izrael v Slovenskej Republike,
Vážený pán konzul Štátu Izrael,
Vážený pán predseda Židovskej Náboženskej Obce v Žiline,
Vážený pán primátor mesta Žiliny,
Vážený pán predseda Žilinského samosprávneho kraja,
Vážený pán riaditeľ Múzea židovskej kultúry,
Ctený pán rabín,
Ctení predstavitelia cirkvi,
Vážené smútočné zhromaždenie,
Zišli sme sa tu na našom cintoríne, v sieni, na ktorej stenách sú zapísané mená umučených z tohto mesta, aby sme si pripomenuli shoa, najhroznejší zločin spáchaný v dejinách ľudstva, organizované, systematicky a priemyselne prevedené vyvraždenie 6000000 obetí, mužov, žien a deti, ktorých jediným „prečinom“ bola ich židovská identita. Šialeným plánom Hitlera a jeho nacistických posluhovačov a kolaborantov bolo, ako sa sami neštítili verejne vyhlasovať, úplne vyhladenie židovského národa. V tomto mojom príhovore, chcel by som vzdať úctu tu zapísaným obetiam a vysloviť presvedčenie, že ich pamiatka bude navždy ctená v našich srdciach a v srdciach generácii, ktoré prídu po nás. Som veľmi rád, že práve tento rok, vďaka iniciatíve a obetavej práci autorov knihy, pánov Pavla a Petra Frankla a mnohých dobrovoľníkov a sponzorov, vyšla krásna edícia knihy histórie Židov Žiliny. Táto kniha okrem iného ukazuje ako významne prispeli členovia žilinskej židovskej náboženskej obce k rozvoju ekonomiky a kultúry mesta Žiliny a okolia. V tomto mojom príhovore by som chcel aj vzdať úctu a vyjadriť uznanie a obdiv, generácii našich rodičov, tým, nie mnohým, ktorí prežili inferno holokaustu, nevýslovné utrpenie a stratu ich najbližších a najdrahších, a potom ešte našli v sebe dosť síl a odvahy začať všetko odznovu v neľahkom svete a v neľahkej situácii, v ktorej sa nachádzali po skončení 2. svetovej vojny.
Cesta životom Židov zo Slovenska, ktorí prežili holokaust nebola ľahká ani v nasledujúcich rokoch. Mnohí z tých, ktorí ostali v ČSR, boli v päťdesiatych rokoch v čase neslávne známeho Slánskeho procesu, prenasledovaní, diskriminovaní, a nie málo z nich aj odsúdení v politických procesoch na dlhoročné väzenia. Treba si uvedomiť, že aj v tých najťažších rokoch totality, obetaví členovia žilinskej ŽNO sa starali a zveľaďovali jej objekty ako tento cintorín a ortodoxnú synagógu. Skutočne obdivujem tých, ktorí dokázali v roku 1952 presadiť prevedenie projektu zapísania mien umučených zo Žiliny na steny tejto sály.
Tento rok sme si v Izraeli pripomenuli na rozličných podujatiach 60. výročie aliyi, teda veľkej prisťahovaleckej vlny asi 15000 Židov z Česko-Slovenska v roku 1949 do Izraela. Úspešná integrácia prisťahovalcov z ČSR a ich významný príspevok k rozvoju obrany, ekonomiky a kultúry Štátu Izrael, táto epopej československých Židov je z veľkej časti ešte neznáma na Slovensku a v Čechách.
V dnešný deň si chceme aj spomenúť a uctiť tých občanov Slovenska, spravodlivých medzi národmi, ktorí počas Shoa, často z ohrozením vlastného života, pomohli zachrániť členov našej komunity.
Keď dnes si pripomíname Shoa, tak nie len ako miesto spomienky, ale aj ako memento, aby nikdy, žiaden národ, na nijakom mieste a v nijakej forme nebol viac obeťou takejto hrôzy. Suverénny, silný a prosperujúci židovský štát je myslím najlepšou garanciou, že shoah sa už nikdy nebude opakovať. Dovoľte mi na záver vyjadriť nádej, že shalom, mier zavládne aj na Blízkom Východe, a Štát Izrael, bude v dobrej spolupráci so všetkými mierumilovnými a demokratickými krajinami, ku ktorým patrí aj dnešná Slovenská Republika, naďalej kvitnúť a rozvíjať sa k prospechu budúcich generácii.
Martin Rodan
