Roš ha šaná

Roš ha-šana alebo židovský Nový rok pripadá na prvý deň siedmeho mesiaca, teda na mesiac tišri. Slávia sa prvé dva dni tohto mesiaca. Sú to vlastne narodeniny prvého človeka Adama, po stvorení, ktorého B-h prikázal sláviť prvý deň siedmeho mesiaca. Podľa židovského letopočtu vieme teda určiť rok narodenia prvého človeka (napríklad rok 2007 o.l. – narodenie prvého človeka pred 5768 rokmi – to je odpovedajúci židovský letopočet – a z toho vyplýva hodnota o.l. pre narodenie prvého človeka – 3761 pred začiatkom o.l.)

Oslava Roš ha-šana (hlava roku), aj keď je nazývaná židovským Novým rokom, má len málo podobného s oslavami Nového roka, ako ich poznáme v civilnej spoločnosti a tento, jeden z najposvätnejších dní židovského roka, sa určite nespája s polnočným pitím alkoholu a hlučnými ohňostrojmi.

Je tu však predsa len jedna podobnosť medzi Roš ha-šana a občianskym Novým rokom. Na „Nový rok ľudstva“, ako by znelo asi výstižnejšie porovnanie Roš ha-šana s Novým rokom, Židia bilancujú svoje správanie v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch, pretože pre veriacich je tento deň aj dňom súdu, po hebrejsky Jom ha-dín. Aj veriaci Židia si, ako každý, pri príležitosti Nového roka dávajú predsavzatia, ako byť v nadchádzajúcom roku lepší a vyvarovať sa chybám z minulosti.

Okrem už spomenutých názvov tohto dňa Roš ha-šana a Jom ha-dín má tento deň ešte dva ďalšie názvy a to Jom ha-zikkaron (deň spomienok na Izáka) a Jom ha-t’ruá (deň trúbenia na šofar). Šofar je dychový hudobný nástroj, vyrobený najčastejšie z baranieho rohu, znejúci približne ako trúbka. Počuť trúbenie na šofar je jednou z najdôležitejších udalostí dňa, pretože zvuk šofaru zvoláva Židov do spoločenstva, preniká až k ich srdciam a nabáda ich k pokániu a náprave. Na šofar sa netrúbi v prípade, ak Roš ha-šana pripadne na sobotu.

So sviatkom Roš ha-šana je spojených viacero tradícií. Jednou z tých najznámejších a najobľúbenejších je jedenie jablka namočeného v mede, čo symbolizuje naše prianie sladkého a dobrého nadchádzajúceho nového roka. Ďalšou tradíciou je Tašlich alebo zbavenie sa hriechov. Popoludní prvého dňa sviatku Roš ha-šana, veriaci židia vstupujú do tečúcej vody rieky alebo potoka, kde potom vyprázdnia, do poslednej omrvinky, svoje vrecká, a tým sa symbolicky zbavia svojich hriechov. Aj keď tento zvyk sa v Tóre nespomína, je to prastará tradícia, ktorá sa každoročne dodržiava.

Bežným pozdravom na Roš ha-šana je L’šana tova, alebo v preklade dobrý rok, skrátená verzia celého priania: „Nech si zapísaný(á) a potvrdený(á) pre dobrý nadchádzajúci rok.“