Súhrn
Publikácia Židia v Žiline sa zaoberá históriou tejto komunity v meste až po dnešné dni. Žilina patrí momentálne k najväčším aglomeráciám na Slovensku, ale významným centrom politického, kultúrneho a hospodárskeho života bola i v minulosti. V knihách, ktoré v nedávnych rokoch vychádzali o Žiline, bola sotva zmienka o jej židovských obyvateľoch. Akoby tu židia ani nežili , akoby ich práca a činy ani neboli.
V posledných rokoch sa už autori nevyhýbajú informáciám o židoch. Je ich ale ešte stále málo. Všade tam, kde chýbajú, vznikajú fámy, špekulácie, neodôvodnené predsudky. Kniha chce zaplniť určitú medzeru, spracováva dejiny židov v Žiline od ich príchodu do mesta. Nie je to len dlh generáciám židovských spoluobčanov, ktorí v meste žili, ale aj dlh jeho súčasným obyvateľom: majú právo oboznámiť sa so všetkými stránkami histórie Žiliny.
Prvá správa o Žiline ako meste je z roku 1312 a prvé známe mestské privilégium pochádza z roku 1321. Do priestranstva strednej Európy začali ale židia prichádzať už v prvých storočiach nášho letopočtu v spojitosti s rímskymi légiami. Historická kontinuita židovského osídlenia na území Slovenska do druhej polovice 17. storočia je však otázna. Do západnej časti Horného Uhorska sa židia neskôr sťahovali predovšetkým z Moravy a Čiech. Dôvodom boli hlavne opatrenia proti židom za vlády Karola VI. (1711- 1740). Títo židia sa usádzali najskôr na západe Slovenska, pozdĺž moravsko- slovenskej hranice. V mestách sa kresťanskí remeselníci, cechy a obchodníci bránili pred židovskou konkurenciou. Židia sa nemohli usadiť ani v Žiline, a preto bývali v jej okolí. Chceli tak ťažiť z výhod mesta, to znamená zúčastňovať sa jeho trhov, nakupovať a predávať v ňom. Malá vzdialenosť im umožňovala večer ísť peši domov a ráno sa zase vrátiť do Žiliny. V meste mohli žiť len dve židovské rodiny, o čom máme doklad z roku 1789. Boli to rodiny Hispaniolovcov a Wixovcov. Ďalší židia bývali vtedy vo Varíne, Strážove, Budatíne a ďalších okolitých obciach.
V 19. storočí postupne ale vyšli zákony a nariadenia, ktoré fakticky zrovnoprávňovali židov. Pravdepodobne roku 1851 vznikol súpis židov v Žiline, ktorý zaznamenal asi 260 osôb. Informácie o tom, kedy založili v meste židovskú náboženskú obec, sa rôznia. Ako prvý dátum sa uvádza rok 1850, kedy vznikla aj židovská modlitebňa a škola. Od roku 1851 sa začali viesť židovské matriky. Vtedy bol v Žiline rabínom Jozef Grünbaum. Vznikol aj pohrebný spolok Chevra Kadiša. Noví židovskí obyvatelia si otvárali v meste remeselnícke dielne alebo obchody. Naša komunita mala stále väčší počet členov a pre mesto aj rastúci hospodársky význam. Roku 1872 boli v mestskom zastupiteľstve ako najväčší platcovia daní Leopold Popper, Jakub Rosenfeld, Gabriel Spanyol a ďalší židia. Židovská náboženská obec v Žiline odsúhlasila svoje stanovy na valnom zhromaždení 26. augusta 1888. Vtedy bol jej predsedom Ignác Rosenfeld.
Výstavba železníc a výhodná poloha mesta viedli k zakladaniu významných priemyselných podnikov a peňažných ústavov. Patrili k nim Súkenka, chemické podniky Hungária a Továreň na celulózu, firmy Natana Zelinku, Bartolomeja Scheera atď. Začiatkom 20. storočia sa v Žiline konala priemyselná výstava Horného Uhorska.
Roku 1912 si ortodoxní židia v meste založili modlitebný spolok Adath Jescharim. Aktívny v týchto rokoch bol aj Židovský ženský spolok. Roku 1911 bol právnym zástupcom mesta Dr. Rudolf Stern a medzi najväčšími platcami daní Dr. Jozef Pollák, Dr. Dávid Friedner, Eduard Schlesinger a ďalší židia. V zastupiteľskom zbore pôsobili napríklad Teodor Ring, Emil Klein, Samuel Vogel a iní židovskí obyvatelia Žiliny. Židia stáli aj v čele finančných inštitúcii v meste. Prvým riaditeľom očnej nemocnice sa stal Dr. Vojtech Spanyol. Pred prvou svetovou vojnou bola z hľadiska náboženstva židovská komunita v meste druhá najpočetnejšia hneď po rímskokatolíckej.
