Škola – Cheder, Ješiva
[… škola]
Vzdelanie u Židov hralo vždy veľmi významnú úlohu. Vzdelávanie začínalo už v ranom veku. Skôr sa začínali učiť chlapci ako dievčatá, ktorí sa už ako trojroční učili poznávať písmenká hebrejskej abecedy, ktorou sa samozrejme píše v hebrejčine, ale ktorá sa používa aj na prepis jidiš u Aškenázskych Židov. Po tomto základnom vzdelaní v písaní, pokračovali na dennej škole (cheder) a neskôr v ješive, kde sa učila Tóra a talmudické vedy. Dievčatá sa v dávnej minulosti nevzdelávali a ešte aj na začiatku minulého storočia bola bežná negramotnosť, pretože ich vzdelanie zahŕňalo len tie najzákladnejšie predmety. Keď sa učili hebrejskú abecedu, tak len preto, aby mohli čítať jidiš, nie hebrejčinu. Takto to bolo samozrejme v minulosti, no dnes, ak sa samozrejme nerozhodneme pre štúdium v náboženských školách, sa Židia, tak ako ostatní, vzdelávajú v civilných školách a na univerzitách spolu s nežidmi.
[… cheder]
Chedery (hebrejsky miestnosť, izba), ako základné židovské školy, začali vznikať koncom osemnásteho storočia. Do chederu chodili zvyčajne iba chlapci, dievčatá boli vyučované doma matkou. Učiteľ v chedere sa nazýval melamed a bol platený z prostriedkov židovskej komunity. Deti vstupovali do chederu väčšinou vo veku piatich rokov a hneď, ako sa naučili čítať hebrejsky, začali študovať Tóru. Následne, okolo siedmeho roku, začali so štúdiom Mišny a po jej zvládnutí pokračovali štúdiom celého Talmudu – Mišny a Gemary. Vzdelávanie v chedere končilo vo veku 13-14 rokov, keď chlapci dosahujú veku bar micva. Tí, ktorí chceli pokračovať v náboženskom vzdelávaní pokračovali na ješive, kde už mohli študovať za rabínov. V dnešnej dobe sa, vo väčšine prípadov, cheder navštevuje popri civilnom vzdelávaní, je to akoby taká náboženská nadstavba.
[… ješiva]
Ješiva (hebrejsky sedenie), alebo tiež Bejt Midraš, alebo rabínska škola, je inštitúciou pre vyššie náboženské vzdelávanie a jej hlavným účelom je štúdium judaizmu, Tóry a Talmudu. V minulosti sa nachádzali významne ješivy samozrejme aj na Slovensku, z ktorých najvyhlásenejšia bola Pressburg Ješiva vedená Chatamom Soferom. Historicky začali ješivy vznikať ešte pred rokom 1800, keď takmer každý rabín mal skupinu žiakov, ktorí sa u neho vzdelávali vo všetkých oblastiach judaizmu. Bol to aj spôsob, ako udržiavať kvórum desiatich mužov potrebných pre verejné modlitby a častokrát sa zúčastňovali aj bejt din – rabínskeho súdu. V súčasnosti je najbližšie k Žiline ješiva vo Varšave.
[… hebrejčina]
Ivrit – hebrejčina je jazykom knihy, a je preto považovaná za svätý jazyk, aj keď po uzákonení hebrejčiny za oficiálny jazyk moderného štátu Izrael sa tento pohľad trochu zmenil. V minulosti (dávnej) sa v bežnej hovorovej reči používala väčšinou aramejčina a hebrejčina bola naozaj vyhradená len náboženským záležitostiam. Podobne ako arabčina patrí medzi semitské jazyky spolu s aramejčinou a niektorými ďalšími jazykmi. Hebrejčina má svoje vlastné písmo a abecedu nazývanú aj alefbet, podľa jej prvých dvoch písmen alef a bet. V hebrejčine sa píše sprava doľava a nepoužívajú sa samohlásky. Pre zjednodušenie, alebo skôr indikovanie výslovnosti, bol vyvinutý systém bodiek a čiarok pred, nad a pod písmenami (tzv. nikkud), ktoré označujú v podstate samohlásku, alebo výslovnosť jednotlivých písmen. Každé písmeno hebrejskej abecedy má svoju číselnú hodnotu, ktorá sa využíva v židovskej mystickej vede gematrii, ktorá skúma skryté významy slov pomocou rôznych číselných kombinácií hodnôt jednotlivých písmen slova.
[… jidiš]
Jidiš bol svojho času určitou formou medzinárodného jazyka Aškenázskych Židov. Tri štvrtiny slovnej zásoby jidiš pochádza zo staronemčiny a zvyšok bol prevzatý, úplne nezávisle, z hebrejčiny a z jazykov krajín, ktoré Aškenázski Židia obývali. Podobne ako hebrejčina, v písanej forme používa alefbet, aj keď trochu iným spôsobom. Jazykovedci považujú jidiš za germánsky jazyk, aj keď je niekedy naozaj ťažké jidiš vôbec niekde zaradiť. V období rozkvetu židovstva v Európe jidiš rozumelo až 11 miliónov ľudí, no dnes je to viac-menej mŕtvy jazyk, aj keď v poslednom čase, najmä v USA, zažíva určitú renesanciu, dokonca sa vyučuje na niektorých univerzitách. Oficiálne jidiš hovorí niečo viac ako štvrť milióna ľudí a z nich polovica žije v New Yorku. Väčšina Židov pozná už len pár, niekedy aj skomolených, jidiš slov a fráz a tie sa väčšinou nehodia do slušnej spoločnosti.
