Od roku 1931 stojí budova Sokolovne a v tom istom roku dokončili neologickú synagógu. Roku 1935 zriadili letisko a začala sa stavba nového evanjelického kostola a fary. Roku 1936 vybudovali prvú automatickú telefónnu ústredňu, založili Múzeum Žiliny a okolia. Na Veľkej okružnej vznikla I. štátna ľudová škola. Žilina má ambície: bojuje s Vrútkami o nové nádražie, chce byť sídlom župy, domáha sa krajského súdu.
V hospodárskej oblasti nechýbali ani problémy. Kríza, ktorá prepukla začiatkom 20tych rokov, sa prejavila aj v Žiline: napríklad Prvá žilinská tehelňa oznamuje roku 1921, že zastavuje výrobu, o rok neskôr Továreň na výrobu zápaliek pre nedostatok objednávok skracuje pracovnú dobu, veľký štrajk bol v roku 1924 v súkenke. Oveľa horšie dôsledky mala ekonomická kríza na konci 20tych a na začiatku 30tych rokov: prejavila sa veľkou nezamestnanosťou, sociálnymi nepokojmi a vysťahovalectvom. Niektorí žilinskí podnikatelia sa vzdávajú živností, iní hlásia úpadok. Mesto vytvára sociálnu komisiu, prvou akciou ktorej bolo zriadenie ľudovej kuchyne a ohrievarne. Miestnosti pre ne dal k dispozícii opát Tomáš Ružička, a to vo farskom chudobinci. „Počet hlásiacich sa chudobných rastie deň čo deň. Trikrát týždenne je mäso, ostatné dni je múčnik,“ píšu Považské noviny.27
Židia v Žiline začali už za Rakúsko- Uhorska využívať možnosti, ktoré im poskytovali ekonomické slobody. V rukách židovského kapitálu alebo vedenia boli napríklad z priemyselných podnikov Súkenka, Celulóza, Zápalkáreň, Spojené elektrárne, v peňažníctve Úverná banka, Považská agrárna a priemyselná banka atď. Väčšinu obchodov na hlavných žilinských uliciach vlastnia židia, ktorí majú značný podiel aj v drevárstve alebo medzi podnikateľmi združenými v Živnostenskom spoločenstve.
V roku 1919 je z 25 advokátov 20 židov a z 12 lekárov sú 10 židia.28 Takmer rovnaký obraz je aj pri pohľade do prvého žilinského adresára z roku 1930: takmer všetci lekári a advokáti sú zase židia, ktorí majú prevahu aj medzi vlastníkmi hotelov či tovární. Mesto pomáhajú budovať židovskí architekti a stavitelia Maximilián Scheer, Július Stein, Jozef Zweigenthal, Armín Windholz a ďalší.
V zozname ôsmich autorizovaných civilných technikov, diplomovaných inžinierov a zememeračov v Žiline z roku 1926 sú židia Móric Folkmann, Elemér Spanyol, Armín Windholz a Gustáv Unger. Zatiaľ čo Folkmann a Spanyol udávajú slovenskú národnosť, hlási sa Windholz k národnosti židovskej a Unger k maďarskej. Windholz a Unger preukázali znalosť štátneho jazyka, Folkmannovi a Spanyolovi ju ale odpustili.29
Vedúce miesta v Drevárskej tržnici zastávajú židia. Tak napríklad pri príležitosti zjazdu Krajinského zväzu drevárskeho priemyslu a obchodu, ktorý sa konal v Žiline 11.júna 1930, sa dozvedáme, že v čele tržnice stál ako predseda Jakub Roth. Pri jej založení roku 1927 bol predsedom vtedajší riaditeľ Žilinskej továrne na celulózu Žigmund Apfelmann a podpredsedom Viktor Hoffmann. V marci roku 1931 sa koná v Žiline zakladajúce valné zhromaždenie okresného odboru Národohospodárskeho zboru Považia. Zúčastnil sa ho tiež vtedajší ústredný predseda zboru Jozef Tiso.30 Vtedy mu zrejme ešte nevadilo, že medzi prítomnými sú aj MUDr. Spanyol, Ing. Wertheimer a Ing. Reich. V roku 1932 začína v Žiline svoju činnosť Židovské úverné družstvo. Vo svojej reklame uvádza, že prijíma vklady na najvyšší prípustný úrokomer a poskytuje pôžičky za najvýhodnejších podmienok. Ako svojpomocný ústav chce hlavne hospodársky povzniesť svoje členstvo.
Z výročnej správy o činnosti Okresnej starostlivosti o mládež v Žiline za rok 1932 vyplýva, že v organizácii pôsobilo mnoho židov. K zakladajúcim členom patrili napríklad James Vogel, Vojtech Spanyol,
________________________________________
27Považské noviny, 17.1.1931
28ŠAŽA, f. VOŽ, 5126/1919
29ŠAŽA, f. OÚ (fond Okresného úradu Žilina), 1392/1926 prez.
30ŠAŽA, f. OÚ, 507/1931 prez.
| …predchádzajúca strana |
